Leopold "Jim" Šťastný

Leopold Šťastný sa zapísal do dejín slovenského a česko-slovenského futbalu ako vynikajúci hráč a tréner. S klubom Slovan Bratislava spojil väčšinu svojho života, pričom sa stal jeho stabilným pilierom obrany a kapitánom. Vďaka spoľahlivosti a bojovnosti sa dostal do reprezentácie ČSR ako jeden z mála mimopražských futbalistov. Po roku 1939 reprezentoval samostatné Slovensko a pripravoval sa na trénerskú dráhu, avšak dva roky mal zákaz aktívnej činnosti z rasových dôvodov. K futbalu sa vrátil v roku 1942 a viedol dorast ŠK Bratislava a seniorské mužstvo OAP Bratislava, s ktorými získal majstrovský titul. V rokoch 1949-1951 priviedol Sokol NV Bratislava k trom česko-slovenským titulom v rade. Počas svojej kariéry pôsobil v Slovane Bratislava a vychoval hráčov, ktorí v roku 1969 získali Pohár víťazov pohárov. V roku 1953 bol väznený komunistickým režimom. V roku 1965 prijal ponuku trénovať FC Wacker Innsbruck, kde sa stal dvakrát vicemajstrom Rakúska. V roku 1968 prešiel k rakúskej futbalovej reprezentácii, ktorú viedol sedem rokov a zapracoval do tímu legendy ako Hans Krankl. Po ukončení pôsobenia pri reprezentácii sa podieľal na úspešnom projekte Školská liga. Od konca roka 1979 žil v Kanade, kde v roku 1996 zomrel. Odkaz Leopolda Šťastného zostáva významnou súčasťou slovenského a československého futbalu.