Kookaburru po slovensky spievať nenaučíš

Netypické memoáre, ktoré dotvára množstvo historických, ale aj súčasných fotografií, majú dve roviny: V prvej Vitko senior rozpráva svoj životný príbeh od detstva cez roky štúdií a prvé zamestnanie až po útek z komunistického Československa roku 1948 spolu s rodinou do americkej zóny v Rakúsku, odkiaľ emigroval do Austrálie. V druhej rovine publikácie Vitko junior v poznámkach v kurzíve vysvetľuje synovi Samuelovi a vnučke svojho menovca Vanese dejinné udalosti, na pozadí ktorých sa odohrávali príbehy Vitka juniora. V závere knihy prináša ukážky zo svojich novinárskych článkov z operácie ISAF v Afganistane, najmä zo spolupráce austrálskych a slovenských vojakov Tarin Kowt, čo svedčí o väzbách medzi našimi geograficky vzdialenými národmi, ktoré si však môžu byť blízke v rôznych situáciách. (neobyčajný životný príbeh Dr. Pavla Vitka: od remenárskych nití v Hranovnici cez útek pred totalitou po stavby priehrad, mostov a slovenský život v Austrálii)