Paramètres
- 230pages
- 9 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.
Achat du livre
Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913, Maroš Melichárek
- Langue
- Année de publication
- 2020
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple)
Modes de paiement
Personne n'a encore évalué .
- Titre
- Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Maroš Melichárek
- Publié
- 2020
- Format
- souple
- Pages
- 230
- ISBN10
- 8081528423
- ISBN13
- 9788081528422
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Thème historique, Histoire, Histoire militaire, XIXe-XXe siècle, Bulgarie, Balkans, Empire ottoman, Serbie, Albanie, Bosnie-Herzégovine, Montagne noire, Guerres des Balkans
- Description
- Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.