Paramètres
- 384pages
- 14 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.
Achat du livre
Panovnícka moc v stredoveku, Martin Štefánik
- Langue
- Année de publication
- 2022
- product-detail.submit-box.info.binding
- (rigide)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Panovnícka moc v stredoveku
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Martin Štefánik
- Éditeur
- Veda
- Publié
- 2022
- Format
- rigide
- Pages
- 384
- ISBN10
- 8022419761
- ISBN13
- 9788022419765
- Séries
- Évaluation
- 5 sur 5
- Description
- Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.