En savoir plus sur le livre
Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 – 1787) Kniha do problematiky mapovania uvádza čitateľov v historickom kontexte. Jedná sa o tajné mapy tzv. Prvého vojenského mapovania z rokov 1763 – 1787, kedy Kysuce ako súčasť tzv. Horného Uhorska boli v tej dobe súčasťou rakúskeho štátu. Jeho súčasťou boli tiež české krajiny vrátane Sliezska, jeho tešínsku časť, ktorá s Kysucami priamo susedí nevynímajúc. Autor venuje pozornosť i susednému Tešínskemu Sliezsku, hlavne problematike hraničných sporov tešínskych kniežat so slovenskými susedmi a výstavbe fortifikačných systémov na sliezsko-uhorskej hranici v okolí Jablunkova. Zachytené sú nielen historické, vojenské a politické aspekty vtedajšieho mapovania, ale i dobové technické postupy pri zaznamenávaní tvarov reliéfov, spôsob merania v teréne a následné zobrazovanie zemského povrchu v podobe dobovej kartografickej produkcie. Nemalý priestor je venovaný i topografickým záznamom, t. j. opisom jednotlivých kysuckých obcí vrátane dnešného mesta Čadca.
Achat du livre
Historická topografia Kysúc, Martin Turóci
- Langue
- Année de publication
- 2010
- product-detail.submit-box.info.binding
- (rigide)
Modes de paiement
Personne n'a encore évalué .
- Titre
- Historická topografia Kysúc
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Martin Turóci
- Éditeur
- Kysucké múzeum v Čadci
- Publié
- 2010
- Format
- rigide
- Pages
- 208
- ISBN10
- 8096944592
- ISBN13
- 9788096944590
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Thème historique, Histoire, XVIIIe siècle, Cartographie, Kysuce, Topographie
- Description
- Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 – 1787) Kniha do problematiky mapovania uvádza čitateľov v historickom kontexte. Jedná sa o tajné mapy tzv. Prvého vojenského mapovania z rokov 1763 – 1787, kedy Kysuce ako súčasť tzv. Horného Uhorska boli v tej dobe súčasťou rakúskeho štátu. Jeho súčasťou boli tiež české krajiny vrátane Sliezska, jeho tešínsku časť, ktorá s Kysucami priamo susedí nevynímajúc. Autor venuje pozornosť i susednému Tešínskemu Sliezsku, hlavne problematike hraničných sporov tešínskych kniežat so slovenskými susedmi a výstavbe fortifikačných systémov na sliezsko-uhorskej hranici v okolí Jablunkova. Zachytené sú nielen historické, vojenské a politické aspekty vtedajšieho mapovania, ale i dobové technické postupy pri zaznamenávaní tvarov reliéfov, spôsob merania v teréne a následné zobrazovanie zemského povrchu v podobe dobovej kartografickej produkcie. Nemalý priestor je venovaný i topografickým záznamom, t. j. opisom jednotlivých kysuckých obcí vrátane dnešného mesta Čadca.