Gold, Zlatko a Zlatoústy

Román mapuje spoločenskú a individuálnu situáciu v Československu medzi rokmi 1968 a 1993, zachytávajúc obdobie okupácie Varšavského paktu, normalizáciu a zmeny po novembri 1989 až po zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Autor sa zameriava na generáciu dnešných štyridsiatnikov a ich hľadanie identity. Skúma otázky národnej príslušnosti, vzťahu k štátu, komunistickej a postkomunistickej moci, arizácií, znárodnenia, reštitúcií, privatizácie, viery a života v diaspóre. Témy sú prezentované novým spôsobom, ktorý v slovenskej literatúre doteraz nebol reflektovaný. Text je diskurzívny román, kde sa dôraz kladie na reflexie a úvahy, čo predstavuje jeho najväčší prínos pre čitateľa i slovenskú literatúru. Autor sa snaží pomenovať traumu slovenského židovstva, pričom kniha bude diskutovaná nielen ako literárne dielo, ale aj ako filozofická projekcia našich dejín. Miloš Žiak sa problematike židovskej identity venuje už po druhýkrát, pričom v tejto knihe dosahuje vysokú umeleckú úroveň. Dielo je voľným pokračovaním Žiakovho Jewropeana, kde autor dekonštruuje politické a morálne postoje budovateľov komunizmu a hľadá korene identity a morálne istoty vlastnej generácie v čase, keď slovo „identita“ stráca jasný význam.