Vladimír Goněc Livres

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

Analýza a editované dokumenty jsou zaměřeny ma dvě klíčové a současně typologicky zcela rozdílné diskuse. Na jedné straně probíhala diskuse pod patronací rady svobodného Československa jakožto vrcholového politického orgánu československého demokratického exilu; na druhé straně organizoval svou diskusi ve snaze o ryze intelektuální dimenzi londýnský Ústav Edvarda Beneše pro sociální a politický výzkum. První diskusní rovina otevírala problém v převážně politické rovině (včetně až neurotických reakcí). Druhá diskusní rovina je příznačná krajním úsilím o odpolitizování problému a o zapojení do diskuse i takových elementů, u nichž to bylo jen minimálně pravděpodobné, že jim půjde o věcnost.

Diskuse mezi československými exulanty nad syntetickým programem pro postkomunistickou společnost v průběhu 50. let. Záměry a metody pro cestu likvidace komunistické moci. Program pro aktivity po pádu komunismu. Specifická cesta "sebeosvobození" středoevropských národů. Přínos Huberta Ripky a Josefa Macka.