Viera Švenková Livres

Slovenská říkadla v překladu Hany Vrbové. Vydání 5.

Vo svojej najnovšej poviedkovej zbierke sa prozaička Viera Švenková opäť sústreďuje na medziľudské vzťahy, s veľkou dávkou empatie vniká do osudov obyčajných ľudí z bratislavských sídlisk či malých miest a spolu so svojimi hrdinami sa pokúša hľadať istotu v dnešnom neistom svete.

Michalka vyráží na dovolenou k moři a potkává svou první lásku.

Jadrom Švenkovej prác je akási trpkosť, cenná, vzdialene pripomínajúca Timravu. Trpkosť a vzdorovnosť postáva mení sa tu na čistý cit, a cit sám, nech už akokoľvek mocný, je často ilúziou, alebo aspoň nemôže sprostredkovať poznanie. Azda len cez seba popretie, cez dezilúziu. Švenková jeuž raz a navždy spisovateľkou dezilúzie ženských sŕdc. Jej próza je trpkastá. Ale chutí dobre. Sklon sentimentalizovať krotí a úspešne brzdí spomínanou črtou dezilúzie a trpkosti.

V třetí knize Viery Švenkové, románově koncipovaném Zátiší s kytarou, pozná mladý muž mladou ženu, student Ivan studentku Danielu. Ze vztahu, jenž je obklopen tesklivými tóny, promísenými ovšem zřetelně současným rytmem, se postupně vyvine skutečná láska, kterou podle všeho není s tonarušit ani dočasné odloučení této sympatické mladé milenecké dvojice. Sen o lásce se mihotavě střetává zprvu s pouhou hrou na lásku a teprve s postupem času roste – nevtíravě a samozřejmě – ve víru a důvěru ve společné žití. Křehký, v ničem nepodbízivý milostný příběh Viery Švenkové vyúsťuje v harmonicky střízlivý, lidsky naprosto přirozený a nanejvýš důstojný, citově oboustranně vyvážený obraz nejednostrunného štěstí, v prózu čistého obsahu, tolik procítěného snad právě jenom ženským srdcem.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.

Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov. Novela Lesné ticho zachytáva priebeh pandémie koronavírusu, ktorá postihla predovšetkým starších ľudí. Izolácia od vonkajšieho sveta ponúka príležitosť na životnú rekapituláciu, privoláva spomienky na udalosti, ktoré sú súčasťou autorskej a v širšom zmysle aj generačnej autobiografie. Človek v ťaživej osobnej situácii vyhľadáva spriaznené duše, pocit ľudskej blízkosti pretepľuje všedné životné udalosti a obohacuje prítomnú chvíľu, ktorú nenápadne a neodvratne pohlcuje nemilosrdný čas...

Viera Švenková, prozaička, prekladateľka, publicistka, autorka dvadsiatky kníh, sa v poviedkach (bibliografia zaznamenáva preklady do jedenástich jazykov), ale aj v dlhších prózach zameriava na medziľudské vzťahy a osudy súčasných žien. V novele Deň je krátky sa vracia do svojho rodného podtatranského kraja vystaveného búrkam moderných čias, ktoré menia nielen vzhľad krajiny, ale aj ľudskú dušu. Do príbehu obetavej lekárky vstupujú pacienti poznačení agresívnym tlakom dneška, kolegovia, ktorí aj v ťažkej situácii ponúkajú nádej, priatelia ochotní pomôcť, keď sa život zauzlí a nie je isté, či čas donesie odpoveď na konfuciovskú výzvu: Nepýtaj sa, čo je smrť, keď nevieš, čo je život. Záleží na tom, ako žijeme, hoci deň je krátky.

Známa spisovateľka, rodáčka spod Tatier, ponúka v knižke Modrý encián poviedky o bežných ľuďoch, obyvateľoch malebného podtatranského mestečka, vystaveného, podobne ako celá planéta, „víchrom našich čias“. Protagonisti poviedok sa podľa svojich síl a možností pokúšajú reagovať na ničivé módne trendy životného štýlu, na problémy, ktoré prináša chaotická súčasnosť, a napriek častým zlyhaniam hľadať v sebe samom i v inom človeku zárodok ľudskosti. Poviedky, krátke útržky života, pod zdanlivo jednoduchým, ľahkým príbehom naznačujú duchovné tápanie, súboje s vlastným svedomím, tyraniu bezcitnosti a vypočítavosti vo vzťahu k iným či k trpiacej prírode, hoci ľudia od nej ešte vždy očakávajú liečiteľský zázrak. Skúsená autorka dvadsiatky kníh sa v poviedkach nabitých životom nanovo vyznáva z lásky k rodnému kraju a k jeho ľuďom, no pritom nezatajuje ani častý deficit ľudskosti či iné neduhy, ktorými človeka nakazil egoistický spôsob života – veď aj zvody sveta môžu byť podnetom ľudského hľadania...

Prozaička Viera Švenková, oceňovaná autorka poviedok (boli preložené do jedenástich jazykov), sa v knihe Známe miesta, známe tváre vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie. Vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu svetieľkujú záblesky spomienok na dávne časy a polozabudnuté ľudské osudy, ale predovšetkým portréty súčasníkov hľadajúcich orientáciu vo svete, keď ide o záchranu prírody a ľudskosti. Kniha zaujme podnetnými názormi. Bohatým jazykom a úsporným štýlom, originálnym videním osobného a spoločenského života -možného úniku zo samoty a hľadania cesty.

Spoločným menovateľom Švenkovej poviedok je život súčasného človeka v konfrontácii s minulosťou, najčastejšie vojnovou, ale i s obdobím detstva. Švenková nám predkladá zaujímavú vzorku postáv z nášho života v rozličných reálnych situáciách, pričom nikdy nezabudne obohatiť svoje postavy motívom nesplnených túžob, márnych nostalgických očakávaní a morálnych nedorozumení. V centre jej pohľadu sú predovšetkým ženy v strednom, ba i v staršom veku, keď u nich dochádza k rezumovaniu životných krokov a rozhodnutí, víťazstiev, chýb a omylov. Žena v interpretácii Viery Švenkovej je už tradične, podobne ako v celej jej doterajšej tvorbe, poznamenaná vyžadovaním obete, zvyčajne býva vytrvalá v láske, chápajúca, obetavá, zdržanlivá, a to rovnako k životným partnerom - mužom, manželom, milencom a podobne - ako aj k vlastným deťom. V pozadí súčasných rozhodnutí postáv je tvrdá realita minulosti: táto skutočnosť sa zjavuje ako morálne memento v spomienkach, prichádza neočakávane, ale alarmujúco, aby motivovala konanie postáv v ťažkých životných situáciách a pomáhala prekonať duševné krízy. Švenkovej poviedky sú čitateľsky príťažlivé, vecné, zrozumiteľné, humanistické.

Výber poviedok od slovenských autorov a autoriek zameraný na ženu v slovenskej, dobovej spoločnosti.

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prichádza s tretím dielom úspešnej série kníh pre najmenšie deti o príhodách malej Aničky od renomovanej prozaičky Viery Švenkovej, ktorá výraznú časť svojej tvorby venuje deťom a mládeži. Hlavnú hrdinku charakterizuje bystrý rozum a zvedavosť, záujem o bežné i nevšedné veci v každodennom živote. Tieto nežné a poučné príbehy pre predškolákov vedú k rozvíjaniu slovnej zásoby, ponúkajú obraz harmonickej viacgeneračnej rodiny a hravou formou rozširujú obzor vynaliezavých predškolákov. Pre vnímavú Aničku každý deň prináša mnoho prekvapení a komentuje ich s ostrovtipom, ktorý prekvapí i dospelých.

Autorka zachytáva momenty z každodenného detského života, aby sa dieťa cez známe prostredie a situácie zoznámilo s čítaním a získavalo vzťah ku knihám. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detským prekrúcaním slov a novotvarmi, typickými pre predškolský vek. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a učiť sa názvy predmetov, 3-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku. Kniha je určená deťom od 4 rokov a čitateľom mladšieho školského veku.

Známa, skúsená autorka Viera Švenková, ktorá má na konte už sedemnásť kníh s prekladmi do jedenástich jazykov, pripravila pre čitateľov novú zbierku poviedok Hra o perly, ktorá sa tentoraz týka jesene života, vyprchávajúcich síl. Jej hlavné postavy musia zvládať aj situácie, kedy do života zasahuje zhoršujúci sa zdravotný stav – vlastný, či partnerov. Perlami, o ktoré sa hrá, sú často svetlé chvíľky života, kedy sa tento vracia naplno i nostalgicky, a tým prináša radosť z obyčajného bytia i smútok z perspektívy nebytia. Švenkovej poviedky dozreli do novej kvality aj na základe osobného poznania a vďaka skvelému pozorovacieho talentu vernou, bezprostrednou výpoveďou reflektujú reálne životné situácie. Práve tým najviac oslovujú čitateľa. Hra o perly je nepochybne hodnotným prínosom pre slovenský knižný trh. Pripomeňme, že autorkina tvorba okrem poviedok zahŕňa aj čitateľsky obľúbené romány a novely i tvorbu pre deti a mládež. Jej kniha 13 poviedok postúpila do finále Anasoft litera.

... ženy, ktoré túžia po láske, muži, ktorí chcú byť mužní...