Stanislava Harkotová Livres

Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov.Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc.Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí.Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou.Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.

Viktor Tupalo žil v roku 2022 v Rusmi okupovanej Buči, kde priamo sledoval prichádzajúce tanky. Napriek ostreľovaniu sa odvážil pochovať zabitých susedov. V marci 2023 narukoval a o rok neskôr padol na fronte vo veku 59 rokov, zanechajúc za sebou dospelého syna Maksyna. Oleksandr, ktorý slúžil na fronte v roku 2014, a Anatolij, granátometčík a neskôr seržant inštruktor, obaja utrpeli ťažké zranenia. Anatolij prišiel o obe nohy, Oleksandr stratil ľavú dolnú končatinu. Ako veteráni sa zapojili do obrany Súm, ktoré odolávali okupantom po začiatku ruskej invázie. Príbehy obyvateľov okupovaných území a skúsených veteránov tvoria časť mozaiky, ktorú Stanislava Harkotová predstavuje vo svojej najnovšej knihe. Osudy hrdinov siahajú pred február 2022 a ponúkajú unikátne pohľady na boj za slobodu a nezávislosť. Reportérka Aktuality.sk sa takmer dekádu vracia na miesta poznačené konfliktom, aby dokumentovala ich premeny. Po prvý raz navštívila Sloviansk v novembri 2015 a počas nasledujúcich rokov sa dostala do oblastí blízko frontovej línie. V čase ruskej invázie v februári 2022 bola na ceste do Kramatorska a v lete 2023 sa presťahovala do Kyjeva, odkiaľ sa vydáva za vojakmi a rodinami vzdorujúcimi Moskve. Kniha Kým dýchaš, bojuješ je Harkotovou druhou zbierkou reportáží, ktorá preniká hlboko pod povrch medializovaného obrazu vojny. Prvá séria príbehov vyšla v roku 2022 pod názvom Ešte sme nezomreli a obidve knihy ilustrujú fotografie

Delí ich len pár desiatok metrov, no každá sa nachádza v inom časovom pásme. Paradoxne, slnko nad nimi vychádza a zapadá v rovnakom čase. Príbeh rozdelenej dediny, ktorú po druhej svetovej vojne Sovieti rozkrojili, pozná v pohraničí každý. Obyvatelia žijú v niekoľkých štátoch bez toho, aby opustili svoj dvor. Obec s vyše šesťsto ročnou históriou doplatila na povojnovú sovietsku mocenskú expanziu. Po tom, čo sa Sovietom v roku 1944 podarilo dostať za karpatský oblúk, už sa z územia, ktoré predtým patrilo rakúsko-uhorskej monarchii a neskôr Československu, nestiahli. Moskva a Praha podpísali zmluvu, podľa ktorej sa Zakarpatská Ukrajina stala súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Priestor, kde predtým neexistovali hranice, začali vytyčovať hraničnými zábranami, strážnymi vežami a ostnatým drôtom. Reportážna kniha je druhým titulom autorky, ktorá začala zaznamenávať obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov pred ruskou inváziou. Na jeseň 2022 sa vrátila, aby zistila, ako veľká vojna zmenila perspektívy. Príbehy ilustrujú fotografie Zuzany Gogovej.