Diana Duchoňová Livres

Predkladaná kniha je prepracovaným a doplneným vydaním vedeckej publikácie Palatín Mikuláš Esterházy a jeho dvor. Spoločnosť, normy, rituály každodennosti. Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 - 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum, bol priestorom umenia, mocenatúry a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné využitie, comfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov, privátneho i verejného, sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života – či to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zažitého stereotypu v podobe rodových festivít, narodenia potomkov, smrť príbuzných, alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch.

Slovensko je známe svojimi hradmi, ktoré, hoci dnes mnohé sú len ruinami, v ranom novoveku predstavovali živé centrá každodenného života. Šľachtici museli zabezpečiť dostatok potravín pre seba, rodinu a personál svojich panstiev a hradov. Zachované artefakty, ako kusy dobového mobiliáru, stolovacieho riadu a archeologické nálezy, nám dnes poskytujú obmedzený pohľad na hradné kuchyne a kultúru stravovania v Uhorsku. Portréty s tematikou stravovania ponúkajú len náznaky o vzhľade týchto kuchýň. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, sa riadili módnymi trendmi a vkusu aristokratického dvora. Dobové kuchárske knihy odhaľujú rôzne jedlá a spôsoby ich prípravy, čo ilustruje pestrosť kuchyne a obľúbené chute šľachtickej spoločnosti. Prestreté stoly, pri ktorých sa schádzala šľachtická rodina s dvoranmi a hosťami, boli výsledkom komplexného procesu, ktorý premenil suroviny na hotové pokrmy. Táto kniha sa zaoberá týmto zložitým procesom a predstavuje unikátne spracovanie témy šľachtického stravovania v našej historiografii.

Ku koloritu dnešného Slovenska neodmysliteľne patria majestátne hrady, či ich zrúcaniny rozosiate takmer po všetkých kútoch krajiny. Sú návštevnícky atraktívne a stali sa aj predmetom oficiálnej, turizmus podporujúcej politiky štátu. Samozrejme v minulosti hrady neslúžili ako romantická kulisa zdobiaca krajinu, ale plnili úplne iné úlohy. Boli predovšetkým funkčnými sídlami s obrannou a obytnou úlohou. Kolektívna monografia má za cieľ doplniť poznatky o minulosti našich hradov, s prihliadnutím na skúmanie témy z viacerých hľadísk: z oblasti histórie, právnej histórie ako aj geografi e. Výskum danej problematiky je veľmi dynamický vzhľadom na prebiehajúce archeologické výskumy, ako aj možnosti hlbšej analýzy prameňov, kde sa nesleduje už len stavebné hľadisko, či prehľad vlastníckych vzťahov, ale tiež rôzne podoby každodenného života obyvateľov hradov či panstiev. Kým prvá časť práce sleduje vo zvýšenej miere práve rôznorodú problematiku vlastníckych vzťahov hradných panstiev od stredoveku, v druhej časti sa možnosti skúmania rozširujú o záber do organizácie života na hradoch, každodennosti, či súdobej spisby. Na záver sa rozoberá otázka geografických a krajinnoekologických súvislostí výstavby hradných sídiel a ich funkcie v dnešnej spoločnosti.

Kolektívna monografia otvára množstvo tém o katastrofách a nešťastiach v mestách.

Die heutige Slowakei, in der frühen Neuzeit Teil des Ungarischen Königreiches, wird als das Land der Burgen bezeichnet. Auch wenn heute die meisten nur noch verlassene Ruinen auf unzugänglichen Hügeln sind, so waren sie einst lebendige Mikrokosmen, Orte, die den Alltag und das tägliche Leben ihrer Eigentümer, Höflinge, Beamten und der Dienerschaft beheimateten und widerspiegelten. Die pompösen aristokratischen Hofrituale jener Zeit waren Abbild der gesellschaftlichen Stellung und des Ansehens der Fürsten. Diana Duchoňová und Tünde Lengyelová führen den Leser in die Versorgung der Adelsküche ein, die im 16. und 17. Jahrhundert von den Vorlieben der Aristokratenfamilie und den Produkten und Angeboten, welche die Untertanen produzierten oder die Märkte der naheliegenden Städte bereit hielten, beeinflusst war. Dabei geben sie anhand akribischer Archivarbeit einzigartige Einblicke über das Kochen und Speisen bei Hofe. Das vorliegende Buch ist die erste und bislang einzige umfassende Auseinandersetzung in der slowakischen Fachliteratur mit dem Thema des Speisens des Adels und liegt hiermit erstmals in deutscher Sprache vor. Ergänzt werden die Forschungsarbeiten durch eine Rezeptsammlung aus der frühen Neuzeit, die den Leser zum Nachkochen und damit Erleben der Speisen aus vergangenen Zeiten einlädt.

Publikácia sa pokúša novou formou prispieť k poznaniu dejín ostro sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou jej autorského kolektívu nebolo opísať politické, ekonomické a iné spoločenské štruktúry fungujúce v spomínanom období na našom území. Zámerom sa stalo zmapovať toto obdobie prostredníctvom osudov jednotlivcov. Ambíciou však nebolo priniesť v jednotlivých kapitolách iba jednoduché biografické skeče, pri ktorých by hrozilo, že jednotlivé osobnosti by v nich boli zachytené bez širšieho spoločenského kontextu a mohli by vyznieť buď príliš pozitívne, alebo by sa ich obraz stal nekriticky negatívny. Cieľom bolo zachytiť osudy vybraných ľudí alebo skupín osôb v interakcii so spoločnosťou, v ktorej sa počas svojich životov pohybovali. Autori/ky sa preto pokúšajú vysvetliť, ako sa v jednotlivých režimoch, ktoré na Slovensku od začiatku 20. storočia až po jeho záver panovali, dokázali jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny vývoju prispôsobiť, alebo mu prípadne vzdorovať. Vďaka tejto skutočnosti má publikácia iste potenciál nájsť si cestu k odborníkom na spoločenské a humanitné vedy, ale zároveň osloviť aj širšiu slovenskú verejnosť.

Kolektívna monografia ponúka množstvo štúdií z oblasti hospodárskych dejín a úlohy peňazí v minulosti Slovenska. V časti o starších dejinách stredoveku a raného novoveku sa čitateľ oboznámi s ranostredovekou ekonomickou výmenou na strednom Dunaji pred zavedením mincí, denármi a poldenármi kráľa Štefana I. a donáciou banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v rokoch 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je ilustrovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, pričom sa zohľadňuje aj sociálna starostlivosť o odkázané osoby, ako je financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť sa zameriava na vývoj peňazí v 19. a 20. storočí, počas rozmachu modernej spoločnosti a trhovej ekonomiky, s novými monetárnymi, daňovými a mzdovými systémami. Autori skúmajú rôzne témy, vrátane diferenciácie bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskych honorárov na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, Tatra banky a jej podielu na financovaní priemyslu v rokoch 1939 – 1945, ako aj profesionalizmu vo futbale v medzivojnovom Československu. Ďalšie príspevky sa zaoberajú nemeckým družstevníctvom na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaním britských spravodajských služieb a ekonomicko-sociálnym stavom Slovenska na konci komunistického režimu.