Blahoslav Hečko Livres
O veľkom renesančnom maliarovi, sochárovi, architektovi a básnikovi Michelangelovi jestvuje naozaj veľa životopisov. Cristofanelliho Denník pocháb-ľa Michelangela sa však vymyká z bežného rámca toho, čo bolo o tomto umelcovi doposiaľ napísané. Autor nám tu vo forme fiktívneho denníka, fingovaných zápiskov, ktoré mohol napísať sám umelec, nielen dokresľuje túto veľkú osobnosť, ale usiluje sa zároveň, pravdaže, na základe štúdia archívnych materiálov, preniknúť aj do jeho intimity ľudskej i umeleckej. Doba, v ktorej Michelangelo žil a tvoril, bola, ako je známe, veľmi búrlivá, plná zmätkov i nádejí. No a Cristofanelli nám predstavuje v nej Michelangela ako človeka práve tak hlboko milujúceho ľud ako umenie, o slobodu ľudu aj umenia zá-pasiaceho a víťaziaceho. Z tohto hľadiska kritizuje nielen florentských tyranov a pápežov, ale aj Savonarolu, Leonarda, Rafaela, vôbec všetko, čo prekáža človeku v slobodnom živote a v úsilí o orginálny, svojrázny a svojský umelecký výraz. Je pozoruhodné, ako prirodzene vie autor udržiavať našu zvedavosť, aj udržiavať nás v napätí, hoci sa pohybuje v hĺbkach duše génia a kráča po vrcholoch jeho tvorivých zápasov. Z tohto hľadiska nastavil zrkadlo nielen umeleckej renesancii, ale aj životu ľudí v nej. Preto je toto dielo nielen zaujímavé, ale aj poučné. Vydanie prvé
Tout a commencé quand Barthélemy Piéchut, maire de Clochemerle-en-Beaujolais, dévoila à Ernest Tafardel, l'instituteur, son projet :« Je veux faire construire un urinoir, Tafardel. Un urinoir ! s'écria l'instituteur, tout saisi, tant la chose aussitôt lui parut d'importance. Le maire se méprit sur le sens de l'exclamation : Enfin, dit-il, une pissotière ! »Cette vespasienne, destinée, bien plus peut-être, à confondre Mme la baronne Alphonsine de Courtebiche, le curé Ponosse, le notaire Girodot et les suppôts de la réaction, qu'à procurer un grand soulagement à la gent virile de Clochemerle, sera édifiée tout près de l'église où Justine Putet, aride demoiselle, exerce une surveillance étroite. Dès sa publication en 1934, Clochemerle, chronique rabelaisienne, a connu un énorme succès qui ne s'est jamais démenti. C'est maintenant un classique de la littérature comique.
Zazie débarque à Paris pour la première fois chez son tonton Gabriel. Le Panthéon, les Invalides et le tombeau véritable du vrai Napoléon, elle s'en contrefiche. Mais kesski l'intéresse alors, Zazie, à part les bloudjinnzes ? Le métro. Et quand elle apprend que ses employés sont en grève, les injures fusent. C'est qu'il vaut mieux pas la contrarier, la mouflette !
Názov románu je zároveň prezývka hlavného hrdinu, nemanželského syna chudobnej vrchárky, chlapca s divokou povahou, neskôr muža s diablom v tele. Vďaka svojej ctižiadostivosti, pracovitosti a schopnosti využiť každú príležitosť sa vyškriabe z biedy. No iné kladné vlastnosti si nevypestoval,túži po moci, peniazoch, uznaní, nepozná prekážky.....
Významný taliansky prozaik, sicílsky rodák Leonardo Sciascia (1921) svojím doterajším dielom vzbudil veľký čitateľský ohlas nielen v Taliansku, ale aj v cudzine. Jeho romány a poviedky, zväčša čerpajúce námety zo Sicílie, sa prekladajú do mnohých jazykov. Ani slovenskému čitateľovi nie jeneznámy: spomeňme detektívny román Todo modo (1974), ktorý vyšiel spolu s výberom svojráznych poviedok pod názvom More vínovej farby. Divácky príťažlivé sú aj filmové verzie Sciasciových románov Deň sovy a Ctihodné mŕtvoly. Detektívne ladené prózy, ktoré vám predkladáme — Každému, čo jeho je (1964) a Deň sovy (1961), patria k tomu najlepšiemu, čo Sciascia napísal. Aj tu — ako v celom diele — rozvíja na malej ploche dramatické príbehy, v ktorých nemilosrdne odhaľuje metódy maskovania tých najväčších zločinov, skorumpovanú políciu a celú právnu džungľu. Hrdinovia príbehov, osamelí obhajcovia spravodlivosti profesor Laurana a odvážny kapitán karabinierov Bellodi majú pátranie po motívoch reťaze vrážd sťažené práve preto, že tajné nitky a spletité zákruty vedú do najvyšších kruhov... Leonardo Sciascia majstrovsky rozohráva detektívnu zápletku, pričom nešetrí komikou a iróniou. Predstavuje nám pestrú paletu svojráznych sicílskych typov, od ustráchaných bedárov po pohlavárov mafie, ktorá už celé desaťročia bašuje na tomto ostrove.
