Mojmír Benža Livres

Monografia zachytáva históriu Senice od najstarších čias až do 90. rokov 20. storočia.

Predkladaná monografia je syntetickým pohľadom na viac ako tisícročie vzájomnej koexistencie a konfrontácií, s dôrazom na retrospektívu bilaterárnych politických vzťahov za ostatné dvadsaťročie.

Autori sa v knihe zaoberajú ľudovým staviteľstvom na Slovensku a jeho ochranou. Sprístupňujú tak populárno-vedeckou formou výsledky výskumov týkajúcich sa ľudového staviteľstva na Slovensku, opisujú tu nielen materiály a techniky, používané v ľudovom staviteľstve, ale aj formy jeho ochrany,či už na mieste vzniku alebo prevezením do múzea.

Publikácia Tradičný odev Turca vznikla na základe odborného spracovania zbierkového fondu a dokumentačných fondov Slovenského národného múzea v Martine. Predstavuje významný prínos pre poznanie časti tradičnej kultúry Turca a je tiež prínosom pre doplnenie obrazu tradičného odevu celého Slovenska.

Monografia etnológa mnohé roky pôsobiaceho v oblasti výskumu tradičných hodnôt Slovenska sa tentokrát zameriava na tradičnú kuchyňu Záhoria. Zaujíma sa však o tradičné jedlá nie z hľadiska receptov, ale z hľadiska príležitosti, kedy sa jedli. Hovorí preto o jedlách všedných i sviatočných dní, o jedlách konzumovaných počas cirkevných sviatkov i rodinných oslavách. Reprezentatívne pôsobiaca publikácia nie je tradičnou kuchárskou knihou, naopak, veľmi zaujímavým spôsobom približuje ruka v ruke s predstavením samotných jedál aj kuchynské vybavenie a jednotlivé sviatky a tradície dodržiavané v širokej oblasti Záhoria. Doplnená je o množstvo fotografií jedál a pôvodných kuchýň, ich vybavenia z dobových záhorských domácností, no jej pridanou hodnotou je nesporne aj uvádzanie nárečových pomenovaní kuchynského vybavenia, ingrediencií aj konkrétnych jedál, z ktorých mnohé už v súčasnom jazyku nenájdeme.

Farebné ilustrácie ľudových krojov z rôznych regiónov od Martina Benku s popisom a štúdiou Mojmíra Benžu.

Pomerne rozsiahla monografia je syntézou tradičného odevu Slovenska z dvoch hľadísk: podľa jednotlivých druhov odevných súčiastok a z hľadiska príležitostí, na ktoré sa nosili. Autor nepristupoval k otázke tradičného odevu obvyklým spôsobom – podľa regiónov. Naopak, v diele zhrnul významné rozdiely medzi jednotlivými formami tradičného odevu a zároveň definoval ich spoločné vnútorné aj vonkajšie znaky, nadväzujúc na rozsiahly Etnografický atlas Slovenska, vydaný začiatkom 90-tych rokov. Obrazová časť je graficky jednotná, bohato zastúpená autorskými kolorovanými kresbami Viery Škrabalovej (rod. Líčeníkovej), ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV-u v Stupave. Publikácia vychádza v rovnocennej dvojjazyčnej mutácii: slovensko-anglickej.

Štúdie tradičného slovenského ľudového odevu tvoria v diele Martina Benku osobitú kapitolu jeho záujmov. Táto kniha prináša niečo ako krojový album, osobitý súbor etnografických dokumentov, kde každý kus je originálom, výtvarným záznamom.

Atlas je výsledkom spolupráce Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v rámci vedeckého projektu Tradičná kultúra slovenských menšín v strednej Európe. Konkretizuje záujem Slovenska o Slovákov žijúcich v tomto priestore a svojím zameraním úzko nadväzuje na veľký Etnografický atlas Slovenska. Vedeckým redaktorom Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku je Mojmír Benža. Výskum sa konal v obciach Čerpotok, Šastelek, Bodonoš, Stará Huta, Nová Huta, Židáreň, Gemeľčička, Šarany, Cipár, Nadlak, Brestovec, Vuková a Butín. Vedeckým redaktorom publikácie je Mojmír Benža, autormi máp a textov popri ňom sú Katarína Bičanová, Ľubica Falťanová, Pavel Hlásnik, Ladislav Mlynka, Magdaléna Paríková, Katarína Popelková, Peter Slavkovský, Rastislava Stoličná, Monika Vrzguľová a Juraj Zojonc. Mimo knižnej publikácie zostali ďalšie výsledky výskumov ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku a ich vedecké komentáre, väčšia časť analytických máp (z celkového počtu 835) obsahujúcich javy prevažne z materiálnej, duchovnej i umeleckej kultúry, ako sa zachovali v reálnom živote i v kolektívnej pamäti jej nositeľov koncom 20. storočia.