Ján Buzássy Ordre des livres (chronologique)

Posledná zbierka Jána Buzássyho je rozdelená do dvoch častí: Z testamentov a Reči bokom. Ako už oba názvy napovedajú, autor sa v knihe snaží vnoriť do hĺbky ľudskej psychiky a zážitkov pozemského života v konfrontácii s povrchom sveta. Citlivo reflektuje súčasné dianie — teda to, čo sa nás všetkých bytostne dotýka. Jednoducho povedané: z pohľadu duchovne založenej individuality autor vníma povrch sveta aj ako povrch ľudskej bytosti — človeka dneška, človeka hľadajúceho východiská. Najnovšiu básnickú zbierku farebnými abstrakciami ilustruje významný slovenský výtvarník Vladimír Kordoš. Dizajn a zalomenie Matúš Chalupa.

Básnická skladba Jána Buzássyho Bazová duša bola napísaná roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. Desať rokov po násilnom narušení reformného úsilia spoločnosti ostala nedotknutá už iba príroda a hudba, ktoré básnik tematizuje vo všetkých knihách toho obdobia Rozprávka (1975), Znelec (1976), Rok (1976) či Ľubovník (1979). Bazová duša má v tejto postupnosti osobité miesto, pretože sa podujíma nájsť odpoveď na otázku, ako vzniká báseň, z akých neviditeľných prameňov sa napája túžba a potreba vyjaviť svoje pocity a vyplniť prázdno, ktoré osamelého človeka dokáže obklopiť. Buzássyho intuícia preniká aj tam, kde ako ľudia nemáme prístup, a básnikova metafora nečakane nadobúda poznávaciu platnosť. Z nenápadnej bibliofílie, ktorá vznikla pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína ʻ78, sa stal malý manifest slobody tvorby s nadčasovým umeleckým odkazom. Knihu ilustrovala slovenská výtvarníčka Alena Adamíková.

Jána Buzássyho ako básnika čistých tónov veľmi predstavovať netreba. Básnická zbierka Nábrežie obsahuje 82 básní z posledného autorovho obdobia. Vychádza k životnému jubileu – 82 rokov. Knihu sprevádzajú farebné ilustrácie autorovho priateľa Pavla Vilikovského, ktorého poznáme zatiaľ ako úspešného prozaika. Edične knihu pripravil a doslov k nej napísal Erik Ondreička.

Zbierka veršov významného básnika a prekladateľa (1935) rozdelená na časti: Za sebou, Zima rekonvalescencie a Jedna báseň.

Je to už viac ako dvetisíc rokov, čo čínski taoisti narazili na problém neužitočného stromu. Stál pri ceste, bol vysoký, ba obrovský, ale jeho drevo bolo načisto nepoužiteľné. Dokrivený kmeň, poprepletané konáre, to nedávalo šancu, aby stolár alebo i ný remeselník mohli z takéhoto materiálu niečo urobiť. Bol načisto neužitočný. Taoisti oproti nám ešte neboli v takej environmentálnej situácii, aby si vedeli vážiť jeho tieň, ani to, že jeho listy čistia vzduch. Oni na ňom videli veľkosť. Keby bol strom použiteľný, dávno by ho boli vyťali, a veľkosti by nebolo. Človek potrebuje predstavu niečoho veľkého, čo o prevyšuje a čo dáva životu rozmer.

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Básnická skladba Jána Buzássyho Pláň bola napísaná počas horúceho leta 1970, keď už bolo cítiť, že sa skončili najslobodnejšie roky kultúry a literatúry v povojnovom Československu. Z úzkostného pocitu, spravodlivého rozhorčenia a sklamania, že sa pr emeškala životná šanca, začali vznikať Buzássyho verše Pláne, drsnej poémy, vychádzajúcej z československej reality po roku 1968, zo situácie človeka obsadeného. Skladba nemohla byť publikovaná a k čitateľom sa z odstupu času dostal len jej pozmenený variant. Toto vydanie básnickej skladby Pláň je sprístupnením pôvodného rukopisu, ktorý sa považoval za stratený a len nedávno bol objavený v pozostalosti literárneho kritika a Buzássyho priateľa, Albína Bagina. Knihu ilustruje Mária Čorejová. Slovenskí milovníci poézie si mohli dlhé roky v minulosti vychutnávať kvalitnú a rôznorodú básnickú tvorbu v edícii, ktorá im bola strihnutá na mieru.

Zbierka básní Jána Buzássyho. Okrem titulnej básne obsahuje viac ako 70 kratších dielok.

Vo svojej novej zbierke, ktorú tvoria zväčša krátke rýmované básne, napísané vo viazanom verši, medituje Buzássy o kľúčových otázkach ľudskej existencie, pričom si vyberá reálny prírodný alebo spoločenský motív. Témy tradičnej prírodnej lyriky s výrazne kritickým podtónom striedajú básne subjektívnej výpovede, poznačené silnou meditatívnosťou. Nechýba bilancovanie s melancholickým podtónom a pokojom ústiacim do nádeje.

Zbierka veľkého slovenského básnika Jána Buzássyho je striedma i farebná zároveň. Básnik, len pre neho typickým spôsobom, dokáže uchopiť bežné a každodenné veci i prekvapiť čitateľa svojim uhlom pohľadu. Knižku ilustrovala Kyra Munk-Matuštíková.

Básnická zbierka autora mladej generácii nie úplne neznámeho.

'Sú súdne dni. Aj po nich možno žiť.' Krásne básne v takmer bibliofilsky vyzerajúcej knižke..

Zbierka básní kočovského rodáka, básnika Jána Buzássyho (1935) s ilustráciami Igora Bencu (1958)...

Sestra moja - život je najoriginálnejšia z Pasternakových básnických zbierok. Bezprostredne za ňou nasleduje prvá próza, oslobodená od novelisticko-romantických klišé.

Slávna poéma Korzár a ďalšie diela lorda Byrona v slovenskom preklade.

Einer der großen historischen Romane der Moderne: Dezső Kosztolányi, der «ungarische Thomas Mann» und Gründervater der ungarischen Literatur, erzählt das Leben des Tyrannen Nero als üppigen, mitreißenden Bilderbogen aus dem alten Rom. Zugleich zeichnet er in dem 1922 erschienenen Roman das überzeitliche, in die Zukunft weisende Psychogramm eines Diktators. Als Knabe von Seneca erzogen, mit sechzehn zum Kaiser gekrönt, nachdem seine Mutter den Stiefvater Claudius vergiftet hatte – die Laufbahn Neros begann außergewöhnlich und ging spektakulär weiter. Zunächst beliebt, herrschte Nero bald immer grausamer, unberechenbarer, ließ Gegner ermorden, auch die eigene Mutter und legendäre Geliebte wie Poppaea. Leidenschaftlich gab er sich der Kunst und dem Luxus hin. Farbig und facettenreich schildert Dezső Kosztolányi Neros Schicksal, seine Hybris, seine Gräueltaten und sein Ende.

Výber z prvých siedmych zbierok Jána Buzássyho.