Milan Lackovič Livres

Kniha je určená bežným turistom, ktorí chcú poznávať krásu našich Tatier. Ponúka nesmierne atraktívne ciele – plesá, nádherné pamiatky ľadovcovej minulosti našich veľhôr... Mnohí sa s obdivom skláňame pred skalolezeckými výkonmi pokoriteľov tatranských štítov – a potom je nám ľúto, že fyzická pripravenosť nám nedovoľuje zaradiť sa medzi nich. To však neznamená, že by sme si museli celkom upierať vysokohorskú turistiku! Tí, čo objavili čaro tatranských dolín a ich chodníkov, nedajú dopustiť na turistiku strednoúrovňovú, nešpičkovú. Najmä preto, lebo ponúka nesmierne atraktívne ciele – plesá, tieto zraku aj duši človeka lahodiace pamiatky ľadovcovej minulosti našich malých veľhôr. Sú väčšinou dostupné a nejeden z „tuctových“ tatranských rekreantov ani netuší, že je ich až okolo dvesto. Práve na toto bohatstvo sa snaží upozorniť autor tejto knihy, obdivovateľ tatranských plies. Kniha je pre tých, čo netúžia veľhory pokoriť, ale ktorým stačí poznávať a obdivovať ich. Viacerí asi uvítajú i schematické návody (nie mapy!), odkiaľ kam a za aký čas sa chodníkmi tatranských dolín dá dostať priemerným turistickým krokom.

Populárna turistická trasa z Devína cez Bradlo na Duklu je súčasťou medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8 a okrem úvodného úseku na Bradlo tvorí aj Cestu hrdinov SNP. Autori trasu rozvrhli na 29 denných etáp a okrem základného opisu v nich nechýbajú ani mnohé zaujímavosti výškové profily, výrezy máp či podrobné praktické informácie.

Pravdepodobne nikto z nás si nedokáže predstaviť Tatry a najmä ich časť Vysoké Tatry bez plies – jazier ľadovcového pôvodu, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou tatranskej vysokohorskej krajiny. Všetky existujúce plesá sú podrobne spracované v predkladanej knihe, ktorá sa skladá zo štyroch hlavných kapitol. Keďže opisuje Tatranské plesá, jednotlivé kapitoly tvoria Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry a Nízke Tatry. Samozrejme, že medzi opisovanými plesami nechýbajú najväčšie a zároveň najhlbšie pleso (Veľké Hincovo pleso v Mengusovskej doline), najvyššie položené pleso (Modré pleso v Malej Studenej doline) či najnavštevovanejšie a najznámejšie pleso, ktorým je Štrbské pleso. Publikácia, v ktorej okrem textov nájdete množstvo súčasných fotografií tatranskej prírody sa snaží byť tak trochu sprievodcom po vodnej kráse Tatier. Turisticky, teda po značkovaných chodníkoch, je dostupných len malá časť tatranských plies, pretože väčšina z nich leží len v ťažko dostupnom teréne kam sa dostanú len horolezci alebo skialpinisti. Bežný turista ich môže vidieť len z diaľky a niektoré neuvidí vôbec. V knihe však nájde všetky tatranské vodné plochy, ktoré „nesú“ názov pleso.

Od roku 1990 sa v Európe pravidelne konajú konferencie ministrov zodpovedných za lesníctvo, na ktorých sa prijímajú kľúčové politické rozhodnutia ovplyvňujúce lesnícky vývoj. Prvá konferencia sa uskutočnila v Štrasburgu v roku 1990, nasledovaná druhou v Helsinkách, ktorá po Celosvetovom summite Zeme v Rio de Janeiro definovala zásady trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. V Lisabone v roku 1998 sa prijali kritériá a indikátory pre trvalo udržateľné hospodárenie a zdôraznila sa dôležitosť lesov pre spoločnosť. Viedeň hostila IV. konferenciu v roku 2003, kde ministri zdôraznili ekologické, ekonomické a sociálne aspekty trvalo udržateľného obhospodarovania a potrebu vypracovať národné lesnícke programy vo všetkých signatárskych krajinách. Prijali „Viedenskú deklaráciu“, ktorá poukazuje na mnohé výhody lesov pre ľudstvo, ako sú obnoviteľná energia, ochrana pred prírodnými katastrofami, zásobáreň uhlíka, znižovanie negatívnych environmentálnych dopadov, rekreačné územia a zabezpečenie vodnej bilancie. Drevo je ekologicky optimálna surovina, a preto je potrebné aktivizovať spoločnú zodpovednosť všetkých zainteresovaných skupín za ochranu lesov a ich funkcií.