Publikácia je rozdelená na 3 časti: Kalendárium obsahuje stručné informácie o najzávažnejších politických udalostiach svetových dejín a delí sa na základe tradičných medzníkov svetových dejín a to na pravek, starovek, novovek, moderné dejiny a dejiny súčasnosti...
Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala priamo v trenčianskom regióne, kde sa v auguste roku 1708 odohrala najvýznamnejšia bitka medzi cisárskym vojskom a povstaleckými silami Františka II. Rákociho v rámci posledného stavovského povstania. Vstupný príspevok zborníka prezentuje tendencie vo vývine vojenstva na prelome 17. a 18. storočia a v ďalších príspevkoch sa autori venujú medzinárodným, vnútropolitickým a ekonomickým otázkam, ktoré viedli k vypuknutiu posledného povstania uhorskej šľachty, problematike fortifikačného systému v Uhorsku v 17. storočí, vojvodcom povstaleckého vojska i cisárskej armády. V článkoch zameraných špeciálne na trenčiansku bitku autori približujú bezprostredné udalosti predchádzajúce vojenskému stretu, jeho priebeh, vnímanie bitky očami jej súčasníka – neznámeho šľachtica, dokumentujú informovanosť súvekej verejnosti prostredníctvom kuruckej povstaleckej tlače, analyzujú ekonomické aspekty tohto obdobia, zbrojnú výrobu na Slovensku, problémy povstaleckých vojakov, postavenie meštianstva počas vojenského obliehania Zborník dopĺňa zaujímavá farebná príloha a uzatvára chronológia udalostí predmetného desaťročia.
Hrad Pajštún patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie hradné ruiny na západnom Slovensku. Podľa svedectva dobovej tlače bol cieľom organizovaných turistických výletov už koncom 19. storočia. Za neutíchajúci záujem turistov, skalolezcov a iných nadšencov vďačí najmä svojej sympatickej útulnosti a blízkosti hlavného mesta. Napriek pretrvávajúcemu záujmu sa prvá monografia o hrade Pajštún dostáva do rúk čitateľom až dnes. Autorom sa do nej podarilo zozbierať a pútavo opísať mnohé dosiaľ nepublikované historické písomnosti, plány a vyobrazenia hradu. Čitateľ sa dozvie prekvapivé podrobnosti z jeho dejín a stavebného vývoja. Vďaka nim bude prechádzka po Pajštúnskom hrade a jeho okolí ešte príťažlivejšou a zaujimavejšou.
Slovenské dejiny sú mimoriadne príťažlivé, poučné, zábavné, dynamické, tragické, zároveň však inšpirujúce, len ich treba spoznať. Kniha približuje dramatické a zložité obdobie našich dejín ohraničené rokmi 1618 – 1718. Sto rokov od vypuknutia tridsaťročnej vojny po definitívne zlomenie tureckej moci je naplnených mnohými tragickými udalosťami. Slovensko sa stalo jadrom okypteného Uhorska a ocitlo sa na hranici dvoch svetov, kresťanského a moslimského. Jeho obyvatelia s vypätím síl odolali viacerým náporom osmanských armád. Odohrávali sa tu neľútostné náboženské zápasy medzi katolíckym a protestantským táborom. V tom istom období sa domáca šľachta s podporou sedmohradských kniežat i Francúzska, Poľska, ba aj Turkov niekoľko ráz chopila meča, aby obhájila svoje slobody. Našich predkov nesužovali len časté boje, ale aj zhubné epidémie, prírodné katastrofy, neúrody, hlad a stále rastúce daňové povinnosti. No i cez panujúcu temnotu prenikli lúče svetla. V nesmierne zložitých časoch rástla vzdelanosť, na Slovensku pribudli dve univerzity, kolégium a viacero gymnázií, upevňovala sa kultúra slova a ducha. Ľudia sa dokázali prispôsobiť a ťažké roky našich predkov zocelili. Napriek vojnám, drancovaniam, kataklizmám a obetiam potvrdili životaschopnosť, preukázali obdivuhodnú vitalitu, odolnosť a v neposlednom rade plodnosť i životnú silu.
Zborník z konferencie, ktorá sa konala v Rajci 12. 10. 2017. Zostavil ho PhDr. Martin Lacko, PhD. a posúdili Mgr. Ivan A. Petranský, PhD. a PhDr. Peter Sokolovič, PhD. Publikácia obsahuje príspevky z konferencie k 130. výročiu narodenia a 70. výročiu úmrtia prvého slovenského prezidenta. Autori mapujú tzv. druhý život J. Tisu – teda otázku, ako jeho meno žilo v slovenskom exile (1945 – 1989), u politických väzňov po roku 1945, ale tiež, ako sa odrážalo v hmotných pamiatkach a vo verejnom priestore.
Tamer 400 rokov stálo na čele habsburskej monarchie 15 mužov a len jediná žena - Mária Terézia. V čase jej nástupu na trón panovalo všeobecné presvedčenie, že ríši, ktorú mala spravovať, zvoní umieračik. Nik tejto mladej vzdelanej žene nedával šance, že dokáže zmobilizovať sily monarchie. Nikto neveril, že odolá náporu niekoľkých európskych mocností. Stal sa však zázrak, mladá a pekná žena, navyše bez politických skúseností, dokázala uhájiť integritu ríše. Modernizačnými opatreniami a premyslenými reformami upevnila habsburskú monarchiu, vytvorila z nej centralizovaný, dobre riadený štát a za štyri desiatky rokov vladárenia prispela k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Popri každodennom plnení štátnických povinností priviedla na svet 16 detí. V jej osobnosti sa snúbila manželka, starostlivá matka s vynikajúcou panovníčkou, a preto ju jej poddaní právom označovali za matku svojich národov.
Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.
Zborník prác z medzinárodnej vedeckej konferencie ... na počesť martýrov Melchiora Rakovského a Krištofa Okoličániho 7. a 8. júna 2007 v Martine
Vydavateľstvo Perfekt si dovoľuje čitateľskej verejnosti predstaviť prvé slovenské dejiny Uhorska, ktorého súčasťou boli aj Slováci. I keď sa o to pokúsili v minulosti viacerí autori, vždy išlo iba o zlomok z tohto obdobia. Súčasní významní historici Vladimír Segeš a Ivan Mrva sa bravúrne zhostili úlohy napísať konečne komplexnú knihu obsahujúcu množstvo kvalitných historických reálií zo Stredovekého a Novovekého Uhorska, ktoré dokresľujú dobové umelecké obrázky a historické rytiny či už panovníkov, bitiek alebo významných listín, či kroník. Od prvých Arpádovcov po rok 1918 tu prebieha takmer plastický obraz sledu udalostí dejín Uhorska, preto táto publikácia zaujme pozornosť nielen tých, ktorí milujú históriu a je pre nich záľubou, ale prispeje aj k rozvoju informovanosti žiakov a študentov, teda môže byť hodnotnou učebnou pomôckou.
Kniha historika I. Mrvu z edície Ilustrované dejiny ponúka zaujímavý, často až prekvapujúci pohľad na dejinné udalosti 2. polovice 19. storočia, ktoré sa významnou mierou podpísali pod ďalší osud a historický vývoj slovenského národa. Polstoročie, ktoré sa začalo pohnutými udalosťami revolúcie 1848/49, keď Slováci prvýkrát vstúpili na pole dejín ako národ, bolo naplnené činorodou prácou, ale aj letargiou, malými víťazstvami a veľkými prehrami, národnou súdržnosťou i spormi. Boj o zvrchovanosť v revolúcii 1848/49, formovanie slovenskej inteligencie, uzákonenie spisovného jazyka, budovanie gymnázií, založenie prvej kultúrnoosvetovej inštitúcie: Matice slovenskej, maďarizácia a upevňovanie národného vedomia, sťahovanie Slovákov za prácou do Ameriky... To je len zlomok tém, ktoré prevedú čitateľa politickým, sociálnym a kultúrnym vývojom Slovenska v druhej polovici 19. storočia. s ohľadom na jeho postavenie v rámci mnohonárodného štátneho útvaru – Rakúsko-uhorskej monarchie. Napriek tomu Slováci vstupujú do nového storočia na prvý pohľad síce pre rozličné spory navonok rozložení, vnútorne v nich však tlel oheň národného uvedomenia, ktorý sa v nasledujúcom storočí dočkal aj svojho štátoprávneho naplnenia – najprv ako súčasť Československa, neskôr v dvoch samostatných štátnych útvaroch.
