Rudolf Sloboda Livres

Výběr z deníků významného slovenského spisovatele, v nichž reaguje na osmdesátá léta s přesahem do let devadesátých na Slovensku. Zajímavé záznamy, dávající tušit rozervanou jemnou duši člověka, který nemůže na tomto světě obstát bez vnitřních zápasů.

Kniha esejí v ktorej autor interpretuje sám seba – objasňuje svoje poetické i noetické inšpirácie, očarenie filozofickou lektúrou rôznych období i stále diskutovanú autobiografickosť svojich prác.

Kniha je súhrnom krátkych esejistických postrehov, zamyslení, úvah, kritík a pochvál mnohých prečítaných kníh pôvodnej slovenskej aj prekladovej literatúry. Tieto poznámky "akoby na okraj prečítaného" približujú Slobodov priamočiary a autentický spôsob myslenia a poukazujú na tri hlavné zdroje spisovateľovho záujmu: filozofiu, náboženské myslenie a beletriu

Rudolf Sloboda písal esejistiku a úvahy viac-menej na okraj prozaickej tvorby, popri románoch, poviedkach či filmových scenároch. V týchto textoch sa potreboval vyjadriť k závažným spoločenským či existenciálnym otázkam – jednoznačne sa v nich predstavuje ako ironik a sarkastický komentátor diania v kultúre a politike.

Básnická zbierka erotickej poézie je autorským výtlačkom, ktorého spoluautorom je aj P. Gašparovič Hlbina. Zostavili Valér Mikula, Štefan Moravčík; doslov Štefan Moravčík. V knihe sú použité výtvarné diela Roberta Bruna, Albína Brunovského, Karola Ondreičku, Emila Sedláka a ďalších.

Autobiograficky ladený román brilantného fabulátora ponára čitateľa do mladomanželského sveta, do ktorého rušivo zasahujú spoločenské problémy. Hlavný protagonista Daniel sa pokúša preniknúť k snom a túžbam svojej manželky, no namiesto toho sa od nej čoraz viac a viac vzďaľuje, až sa začne topiť v bezvýznamnej žiarlivosti. Vyvoláva v ňom vážne krízy, je mu na ťarchu, no zároveň ju v sebe neustále podporuje, komunikuje s ňou, žije s ňou.

Beletrizované prerozprávanie starovekého eposu. Prerozprával Rudolf Sloboda, prebásnil Miloslav Okál.

Prvý diel z trojzväzkového súborného diela poviedok klasika slovenskej literatúry. Rudolf Sloboda je síce známy predovšetkým ako autor románov, ale aj v kratších dielach potvrdzuje svoju povesť autora s osobitým nenapodobiteľným štýlom a témami. Tento zväzok chronologicky nadväzuje na predchádzajúci a prináša kompletný zoznam Slobodových poviedok z rokov 1958 -1968.

Básnik, spisovateľ však naďalej sníva o lietaní bez zložitých prístrojov, načasovaných pristátí, štartovacích dráh. Chce roztiahnuť ruky a vzniesť sa, presne tak ako Janko Hraško, hrdina knihy Hraničný kameň. Koľko siniek, škrabancov ho stáli jeho pokusy, lenže väčšmi ako odreté kolená ho bolí výsmech spolužiakov. Jediná, ktorá ho chápala, bola Anička cibuľková, Jankova tajná láska. A práve pre Aničku zažije janko najtrpkejšie sklamanie, ale aj hojivý pocit víťazstva - pri únose dievčatka tajomnou neznámou si Janko uvedomí, že hraničná čiara ho síce spojí s Aničkou-Patríckou, no zároveň mu navždy zoberie rozkvitnuté lúky pri rieke Morave, dobrácke šťuchanie chlapcov pri futbale, otcovo pokarhanie, ba aj hrkotanie kočíka Janky Hodžovej - skrátka všetko to, čomu sa vaňraví domov. Detektívny príbeh budúceho štvrtáka, plný napätia, ale aj humoru, končí sa prekvapivo, nečakane, Janko roztiahne ruky a...

V sedemdesiatych rokoch, ktoré charakterizuje normalizácia komunistického režimu v Československu, Sloboda vydáva zbierku poviedok o drobných ľuďoch Hlboký mier.

Útla próza, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1971, je autobiografickým záznamom zážitkov z detstva a mladosti.Romaneto Don Juan je desiatym zväzkom edície Slobodových diel v novej grafickej úprave Boris Meluša, za ktorú získal Národná cenu za komunikačný dizajn. "Hrdina miluje ženy a je politikom. Viac nemôže chcieť ani jedna žena. Ani jedno nerobí hrdina s chladným srdcom; dalo by sa povedať, že je dobrodruh."

Slobodove texty pre deti nie sú typickými rozprávkami, sú to realistické príbehy päťročného chlapca, ktorý vidí svet po svojom a nerozumie, prečo ho dospelí vidia inak. Prečo musí mať šach pravidlá, prečo sa nesmie hrať s cudzím psom, prečo zvieratá nerozprávajú, prečo sú morské živočíchy rovnako dôležité ako egyptskí králi?

Tretí zväzok zobraných poviedok Rudolfa Slobodu z obdobia rokov 1986 až 1995.

Slobodova Láska to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke. Autor zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Netreba však zabúdať najmä na to, že nožnice, ktorými autor strihá, a spôsob, akým všetko utrieďuje a dolaďuje, sú z výbavy nadaného tvorcu, neraz a celkom vedome aj skvelého mystifikátora, vykloneného ponad strechy svojich textov.

Kniha navazuje na řadu autorů – především historiků a teologů, kteří se tématem prvního vatikánského koncilu v různých souvislostech zabývali a zabývají již téměř půldruhého století. Jejím záměrem je spojit velké téma všeobecného církevního koncilu s lokálními dějinami, respektive s děním v Českých Budějovicích v době příprav, trvání a krátce po přerušení sněmu. Pohybuje se tedy ve dvou kontextech: prvním je světová událost koncilu, druhým krajské a zároveň biskupské sídelní město. Tím, co tyto dva kontexty propojuje, je jednak osobnost českobudějovického biskupa a zároveň osobního účastníka koncilu Jana Valeriána Jirsíka stojícího názorově na straně sněmovní menšiny, a dále reflexe koncilního dění v místním dobovém tisku. Jak Jirsíka s jeho tehdy vydávanými pastýřskými listy, tak i dobový tisk reprezentovaný pravidelně vycházejícími českobudějovickými českými i německými novinami, lze označit za tvůrce veřejného mínění, díky nimž se informace o významu koncilu a koncilním dění dostávaly do povědomí tehdejších obyvatel města, žijících ve specifické nábožensko-společensko-kulturní situaci poznamenané především národnostními, ale také mezi-konfesními spory. Právě díky novinám je možné sledovat také dopad kontroverzí spojených s vyhlášením dogmat o papežské neomylnosti a papežském primátu v převážně katolickém městě. (první vatikánský koncil, Jan Valerián Jirsík a České Budějovice v letech 1869-1870)

Filmografie nejznámějšího představitele kovbojů Johna Waynea.

Zbierka poviedok, ktorá analyzuje vnútorné pocity a stavy dnešného človeka.

Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti. V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, za ktorého sa vydá. Sčasti v sebaobrane, sčasti v žiarlivostnom afekte svojho manžela zabije. Text sa sústreďuje na jej životné osudy v čase, keď sa vracia z väzenia a pokúša sa opäť žiť normálnym občianskym životom, nadväzuje nové priateľstvá a známosti.

Hlavný hrdina Urban Chromý prichádza do Ostravy. Dobrovoľne ukončil štúdium na Filozofickej fakulte, predal knihy a odišiel pracovať do železiarní. To, čo prežíva, sa nedá nazvať nijako inak, iba ako hľadanie samého seba. Realita života sa v príbehu strieda s úvahami a snami Urbana intelektuála. Číta Knihu proroka Izaiáša, hrá s miestnymi chlapmi karty, a pritom hľadá ženu, ktorá by ho pochopila. Prostredie, v ktorom sa ocitol, ho deprimuje až natoľko, že rozmýšľa o samovražde. Napokon sa však rozhodne inak: zmení svoj život.

Pâris a enlevé la belle Hélène. Son mari Ménélas et tous les Grecs rassemblés crient vengeance et font le siège de Troie depuis neuf ans. Le divin Homère entonne alors le premier chant de l'Iliade. Il y en aura vingt-quatre, tous plus beaux les uns que les autres, tous centrés sur la colère d'Achille. Le roi des rois, Agamemnon, lui a enlevé sa compagne, l'esclave Briséis. En pleine bataille, Achille se retire sous sa tente, affaiblissant les rangs des Achéens. Il n'en sortira qu'à la mort de son ami Patrocle, pour combattre Hector. On ne sait si Homère est bien l'auteur de tous ces chants, mais cette épopée a traversé les siècles par sa démesure et sa beauté. Au combat des hommes se superpose celui des dieux et des déesses. Tous sont nobles, héroïques et généreux mais Homère, réaliste, montre aussi leurs faiblesses. Cette histoire faite de larmes et de sang est le symbole de la destinée humaine ballottée par le hasard. Achille le sait bien, lui dont les exploits dépendent de la fantaisie des dieux.

Autorove poviedky vzbudzujú radostné očakávanie. Tak je to i v tomto prípade. Znovu si uvedomíme, aký neopakovateľný je štýl tohto autora. Vždy nás príjemne prekvapí. Mnohé polohy a situácie, v ktorých sa ocitajú svojrázne Slobodove postavy a postavičky obdivuje akoby sme sa v nich videli.

Hlavným hrdinom takmer všetkých Slobodových dlhších próz je mladý človek, ktorý hľadá sám seba a svoje miesto v živote. Podobne je tomu aj v Hudbe, v románe zo študentského prostredia. Mirko Novák je prostý dedinský chlapec, ktorého očarila hudba, a preto sa po skončení základnej deväťročnej školy rozhodne študovať na konzervatóriu v Bratislave. Tu sa stretáva nielen s novým prostredím, ale aj so svojou prvou láskou – tanečnicou Emikou Moravcovou. Mirkova duša prekypuje citmi, ktoré by najradšej vyjadril hudbou, hrou na lesnom rohu, lenže sa mu to nedarí. Mirko je nešťastný, zapochybuje sám o sebe, ale láska k hudbe a k peknej Emike mu pomôžu prekonať útrapy začínajúceho hudobníka i zvíťaziť nad sebou. (záložka knihy)

Hrdinom útleho románu či novely z roku 1969 je mladý muž, statočne sa spovedajúci zo svojho životného pocitu, zo vzťahu k priateľom a najmä ženám. Nevyrovnaný starý mládenec v príbehu uniká pred spoločnosťou a jej problémami bez toho, aby sa jej usiloval porozumieť. Sloboda prelína vo svojich textoch vysoké a nízke, existenčné otázky splývajú v jeho tvorbe s existenciálnymi problémami; telesné motívy sa prelínajú s reflexiami; mystifikácia sa spája s autobiografickosťou.

V románe Krv (1991) autor na pozadí spomienok z predchádzajúcich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu v novembri 1989. Román, tak ako všetky Slobodove diela, je vo svojej podstate postavený na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je charakteristický rozprávačský štýl. Základné motívy diela sú vystavané na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.

Román Podzim (Jeseň) je volným pokračováním nejúspěšnějšího Slobodova díla – románu Krev – a zároveň poslední knihou, která vyšla za autorova života. Na jejích stránkách se spisovatel opět stává hlavní postavou svého textu, jen místo Hospodáře přichází Děda, muž ani ne tak starý, jako spíš unavený konáním každodenní lopoty – řemesla žít. Za humny plyne řeka Morava, střídají se parna a bouře léta 1993. Sledujeme scény z běžného dědova života, jeho práci na dvorku i na divadelní hře, prostřihy do minulosti, interakce se ženou, dcerou a vnučkou, komická nedorozumění se sousedy. Dumáme nad dědovými rozbory biblických témat, soudy o veřejném životě, stárnutí a nemožnosti lásky. Dědovy věty jsou prodchnuté hořkostí a kverulantstvím, věčně se hádá (sám se sebou) o smysl existence. V tom spočívá dar, který si odnášíme ze setkání se Slobodovým textem: stáváme se svědky vypjatého úsilí žít a psát čestně a autenticky.

"Slobodov román Rozum, najčítanejšie a najkontroverznejšie dielo slovenskej prózy od r. 1982, keď vzniklo, detailne odkrýva viditeľné aj skryté dilemy hlavného hrdinu, ktorý si rieši večný spor: Prostredie filmu, kde pracuje ako scenárista, sa ho dotýka chaosom, agresivitou a absurdnosťou; nemenej absurdný sa mu však vidí aj vlastný život - v kruhu zvláštne fungujúcich vzťahov. Hľadanie logických súvislostí, samého seba tu nespočíva v napätí medzi rozumom a citom, skôr v pocite, ako ich život vôkol neho ironicky popiera."

Román určený predovšetkým tej vrstve čitateľov, ktorá ešte tak veľmi nepije. Ale práve táto vrstva podceňuje silu alkoholizmu a zdá sa jej, že s pitím môže kedykoľvek prestať. Málokto uvažuje o svojom pití, pokiaľ nemá ťažkosti - či už zdravotné alebo spoločenské. A potom naraz zisťuje, že jeho zdravotný stav je horší, ako si myslel...

Poviedky zo zbierky Útek z rodnej obce boli pôvodne publikované v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Dotyky, Mladá tvorba. Obsahujú postavy a postavičky hrdinov, ktorých v zásade jednoduché kolízie a zápletky povyšujú do zaujímavých osudov. V texte Moje názory na poviedku autor píše: „Poviedka by vždy mala byť odrazom nášho vlastného myslenia a trápenia. Pekné na nej je to, ak čitateľ uzná, že aj on mal podobné trápenie alebo radosť."

Rubato znamená po taliansky nepravidelne, nepokojne, s meniacou sa rýchlosťou, zároveň aj skladbu v nie celkom predpísanom tempe. Také je aj Slobodovo Rubato, voľné pokračovanie Uršule. Opisuje osudy bezdetnej vydatej štyridsiatničky Uršule žijúcej v malej dedine. Uršuľa sa znova prejavuje ako bystrá, racionálna žena, ktorá sa nemôže vymaniť spod ťarchy svojho dávneho zločinu, vraždy manžela Jana Hodžu, preto ustavične hľadá v sebe, vo svojom najskrytejšom vnútri akési čisté zrnko, čosi dobré, nenarušené, čosi, čo ona nazýva svojím Bohom. Navonok je triezva, chladná, ukazuje sa však, že v skutočnosti ňou všetko hlboko prechádza, zanecháva stopy. Možno by sa dalo povedať, že kým Uršuľa premýšľa o veciach nie celkom každodenných, ozajstný život jej uniká.

Poviedky Rudolfa Slobodu zo zbierky Pánsky flám dosiaľ vychádzali časopisecky, a to v rozličných časových obdobiach. Všetky majú typické znaky celej jeho spisovateľskej tvorby, ktorej sú svojho druhu prierezom - osobnú otvorenosť, zaujatosť témou, odkrývanie vnútorných stavov a zážitkov človeka v súčasnom svete a z nich vyplývajúceho konania - všetky sú humorné navonok a veľmi vážne smerom dovnútra. Tematicky prekrývajú takisto už osvedčené, jednako vždy nové oblasti: muž a žena, fiktívna rodina, otec a syn, pracovný kolektív. Ako sa výstižne o autorovi napísalo: "...akoby Sloboda naozaj celý život písal jeden dlhý text a akoby tento text bol o jednom a tom istom..." (záložka knihy)

Das Buch erfasst die kirchenpolitische, soziokulturelle und institutionelle Geschichte der Budweiser Prälatur in den Jahren 1851-1907. Es stellt den ersten Versuch einer modernen Synthese der Budweiser Diözesangeschichte in der Zeit der vielseitigen Entwicklung der sich emanzipierenden tschechischen Gesellschaft im Rahmen der Habsburgermonarchie. Die Autoren des Buches stellen die kirchenpolitische, soziokulturelle und institutionelle Geschichte der Budweiser Prälatur in den Jahren 1851-1907 dar. Dieser thematischen Ausrichtung und dem gewählten Zeitrahmen entspricht auch die Struktur dem Buch. Die Darstellung fügt sich organisch in den breiteren Rahmen der Veränderungen in der bischöflichen Residenzstadt und der Region Südböhmen sowie in den politischen und kulturellen Kontext Böhmens und Mitteleuropas ein. In den folgenden Passagen die Autoren beschäftigen sich mit der Entwicklung der Diözese, mit der Arbeit ihrer Verwaltungsorgane sowie den Änderungen im Vikariats- und Pfarrnetz. Gebührenden Platz räumen die Autoren der Erneuerung des Ordenslebens und der Rolle der Kirche im Schulwesen in Südböhmen ein. Inhaltsverzeichnis Die katholische Kirche - Konkordat - die katholische Moderne - der Entstaatlichung der Religion - Säkularisierung - Antiklerikalismus - Südböhmen - Diözese Budweis - Bischöfe - Diözesanklerus - Renaissance des Ordenslebens - Erziehung und Ausbildung der Geistlichen - Kirche und Schulwesen

Der erste Bischof von Budweis, Johann Prokop Schaffgotsch (1748-1813), ist zweifellos eine große Gestalt der Geschichte Südböhmens. Ziel dieses Werkes ist es, dem Leser eine tiefergehende und systematischere Darstellung von Schaffgotschs Leben, vor allem der Zeit seines Episkopats, vorzulegen. Die Studie erfasst auch die Dynamik des Wirkens dieses Mannes als Geistlicher im kirchenpolitischen System des Josephinismus und stellt seine religiösen bzw. religionsphilosophischen Ansichten dar. Sie umreißt außerdem seinen geistlichen Horizont und geht auf wichtige Ereignisse aus dem ersten Vierteljahrhundert des Bestehens der Diözese Budweis ein, die mit der Tätigkeit dieses Bischofs verbunden sind.

Román, ktorý je psychologickou sondou zo života súčasnej ženy určitým spôsobom predznamenáva predmet Slobodovho záujmu v 80. rokoch.

Rudolf Sloboda sa v celej svojej doterajšej tvorbe tematicky pridŕža súčasnosti, tej, ktorú sám žije a spoluvytvára. Okrem vždy citlivého vnútra človeka ho v čoraz vyššej miere priťahujú vzájomné vzťahy ľudí, rozličné metamorfózy tých vzťahov, ako aj medziľudská atmosféra, či už vrodine alebo na pracovisku. V príbehu Jana Hodžu, hlavnej postavy románu Druhý človek, nájdeme mnohé z toho, čo sa autorovi dnes na nás, svojich súčasníkoch, nepáči: ľahkomyseľne nadväzované vzťahy, nevážnosť k cudziemu úsiliu, majetnícky pomer k inému človeku, nevšímavé stúpanie po úprimných citoch. Spisovateľ nás teda "Druhým človekom" núti uvažovať aj o sebe. (záložka knihy)

Autorovu spoluprácu s divadlom Astorka vycítite v jeho dvoch tituloch Armagedon na Grbe, Macocha, iné ďalšie tituly zbierky boli vybrané zo staršej i novšej časopiseckej produkcie. Vo veľkom celku je knižná zbierka komponovaná ako citlivý výber zo Slobodových bravúrne komponovaných epických " miniatúr", ktorým nechýba náboj osobnej angažovanosti, zaujatej realistickej fabulácie, pričom však autor nerezignuje na štýlový protiklad lyricky naladeného rozprávača. Obsah: Vojna s malým Holandskom. Pašie. Armagedon na Grbe. Macocha. Karline manželstvá. Dušička. Pokus o autoportrét. Hraničný kameň. Večerná otázka vtákovi. Básne z rokov 1983 - 1991.

Filmová dráma o láske a smrti Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.

Obsiahly výber z tvorby prozaika Rudolfa Slobodu. Je rozdelený na 4 časti: Prózy, Eseje, Rozhovory a Kritika o autorovi. V prózach sa nachádza text troch kníh: Narcis, Uhorský rok a Pamäti, doplnené poviedkou Armagedon na Grbe. Obsah dotvára dvanásť esejí, tri rozhovory a literárnokritické články od autorov ako Peter Zajac, Milan Hamada, Valér Mikula či Milan Šútovec. Súčasťou knihy je aj kalendárium života a tvorby Rudolfa Slobodu. Výber zostavila a doslov napísala literárna vedkyňa Zora Prušková.