Ladislav Hohoš Livres

Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia vyšiel vo viacerých vydaniach dokument výskumného tímu pod vedením akademika Radovana Richtu Civilizace na rozcestí. Kríza industrializmu s dôrazom na ťažký priemysel sa vtedy prejavila v nastupujúcej novej (tretej) technologickej revolúcii na Západe a s kumulatívnym oneskorovaním na Východe po úspešnej „socialistickej industrializácii“. Výrazné zmeny v technike a technológii vrátane sociálnych dôsledkov boli pomenované ako „postindustriálna spoločnosť“ (USA), resp. „vedecko-technická revolúcia“ (ZSSR). Zásadnú otázku priemyselnej civilizácie, ktorá je rovnako naliehavá a kontroverzná v súčasnosti ako pred polstoročím, predstavuje otázka spôsobu ekonomického rastu. Civilizácie (nielen západná, dnes používame plurál) sú v kríze, ohlasuje sa štvrtá technologická revolúcia, ktorá ruší minulé ekonomické a sociálne istoty. Snahou autorského kolektívu bolo v medziach možností načrtnúť možné odpovede – ukazovatele smeru v rámci aktuálnej civilizačnej križovatky.

Pětadvacetileté výročí od událostí roku 1989 přináší příležitost znovu reflektovat pojmy revoluce a transformace. Kniha přibližuje téma postupných i rychlých, zásadních i povrchních, dramatických i plynulých sociálních změn v posledním období a ukazuje možné budoucí (transformační a revoluční) vývojové trajektorie. Obsahuje transdisciplinární rozbory na pomezí filosofie, politologie, sociologie, globálních a kulturních studií.

Tento 300 stranový text obsahuje unikátne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života, vrátane akademikov a spisovateľov, ako aj raritné fotografie z archívov rodiny a priateľov dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky a literatúry — Vladimíra Clementisa a Vladimíra Mináča. Obe osobnosti sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti a spájajú ich okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika a duch kontinuity národného uvedomenia Slovákov. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj textov špeciálne napísaných pre túto publikáciu. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak, pričom originálne kresby a maľby vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek. Archívne fotografie dodali aj ďalší prispievatelia. Zostavovateľmi sú Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a Dr. Lukáš Perný, pracovník Slovenského literárneho ústavu a kulturológ.

Tieň krízy sa tiahne celým dvadsiatym storočím, všeobecná civilizačná kríza sa začala na jeho konci a poznamenáva prechod do nového milénia. Jedna civilizácia - priemyselná - zaniká, lebo sa, rovnako ako veľké civilizácie v minulosti, stala neudržateľnou. Nastupuje nová civilizácia, založená na nemateriálnych znalostiach ako zdroji bohatstva. Kríza nie je krízou parciálnou, ale systémovou. Problém, ktorý by sme do polovice dvadsiateho prvého storočia mali vyriešiť, je prechod k civilizácii s udržateľnými parametrami. Reakcia na tlak budúcnosti má vždy dve navzájom sa vylučujúce alternatívy: na jednej strane snaha zachovať existujúci stav, na druhej strane tendencia zmeniť ho. Ako Walter Benjamin, parafrázujúc Marxa, poznamenal, revolúcie nie sú lokomotívami svetových dejín, ale možno sú revolúcie záchrannými brzdami, po ktorých siahne ľudstvo vezúce sa v tomto vlaku.