Ján Marton Ordre des livres

Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí. přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.

Požičovňa ticha nie je vypožičaná. Je moja. Premýšľal som, koho by som oslovil na túto anotáciu na druhú stranu knihy. Nebolo by to fér. Pre mňa, ani pre osobu, ktorú by som oslovil. Buď by ostala ticho, alebo by si požičala slová, ktoré by vlastne strácali výpovednú hodnotu. Keďže požičovňa ticha je naozaj moja. Je podčiarknutá mlčaním a večnosťou básní, ktoré sú v ukryté hlboko dnu. Nachádzal som ticho a strácal ho. Prepožičiaval a dostával späť na mocné doby. Nakoniec som priznal mier vo všetkých metaforách, veršoch, nadpisoch a bodkách. Táto zbierka vznikala ako retrospektívny pohľad na svet okolo mňa. Na život a lásku v mojom vnútri. Na nálezy a hlavne všetky tie straty, ktoré ma posúvali a vždy budú posúvať vpred. Ak sa Vám páčil čo i len jeden verš, dajte mi to vedieť tichom. Odpoviem Vám rovnako, ale budem to cítiť. Niekde v samotnej hlbočine mĺkvych jaskýň ostáva prepojené, to čo prepojené byť má. Asi skôr naveky, ako iba na čas. A to potrhané? To sa dozaista stratí v hluku márnotratne plytkých dejín.

Tetris. Autor ako dieťa zbožňoval túto hru a rovnako tak do dnešného dňa nemení záľuby. Napísal svoj tretí román Spod striech, na ktorý musel dozrieť a dorásť. Na ktorý musel párkrát vstať z mŕtvych a zase umrieť. Spod striech je príbeh o odkrývaní neviditeľného svetla. Je o bežných ľuďoch, ktorým sa dejú bežné veci len na oko. Dejú sa im vzácnosti a prekvapenia. Smútok a láska. Radosť a plač. Nič nie je definitívne a len málo vecí je večných. Presne o tom je táto kniha. Lebo to, čo nevidieť, je najmocnejšie a najtrvácnejšie. „Keď sa mi bolesť preženie každé ráno ako stádo po mojom doráňanom tele, viem že žijem. Keď zavriem oči, vidím, ako sa jeden v druhom hojíme a pretekáme zo spoločných snov až na našu skutočne vyliečenú Zem. Ďakujem, že sme sa stretli.“

Marton sa vo svojej ôsmej zbierke básní postavil do role samého seba. Vyzliekol sa z kože. Totálne. Prezentuje sa v nej "prózou vo veršoch". Niektoré nezvyčajne dlhé básne, sú vlastne akoby príbehmi, ktoré vypovedajú o sile čo sa ukrýva v nemennom pocite. Vo večnosti. Láska, ako hlavný motív v tejto zbierke dostáva priestor na každej strane. Jej pohladenie je rovnako silné, ako jej trieštenie v boľavých lúčeniach. Nemenná je výnimočná tým, že si ju autor odžil. Od prvej strany až po poslednú. V autentických veršoch bez vaty a prifarbenia nájdete ľahučkú stratosféru vánku, ale aj nečakané pády na tvrdú zem. Večné. Dopísané. Nemenné: "Čas letí ako uschnuté lístie na jeseň, niečo sa mení a niečo vôbec nie.."

Jaroslav Vitkovský sa narodil v roku 1974. Nevedno, či jeho rodný list symbolizoval rok prekliatia, lásky, alebo len zvitok pergamenu, čo sa utopil v krvi. Jaroslav Vitkovský a jeho duálny odraz zrkadla ponúka pohľad do duše na oko obyčajného muža. Na druhej strane pohľad do hlbočizného kráteru jeho zvrátenej podstaty. Do duše lásky a čistoty. Do rieky pokory i smrti. Do tichých krokov a márneho vzlyku. Do bolesti a hlbočizných rán. Jaroslav Vitkovský je jedinečný. Tak ako každý. Má rád bizarnejšie miesta a topí sa v úplne iných predstavách, ako iný jedinci v jeho veku. Presne tak sa aj prezentuje a zanecháva v tomto príbehu za sebou krvou nasiaknuté stopy. Klamár je príbeh o Jarovi. Klamár je o láske a červených vlnách nenávratna. Klamár je o prečudesnom šťastí. Klamár je o tajomne. Klamár sa stal, aj nie... Vyberte si. „A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“. (Biblia – List Rimanom)

Marton nemusel dlho premýšľať nad názvom svojej siedmej zbierky básní. Vesmírna. Aj tak sa dá v skratke nazvať. Hlbočina pocitová, sloboda a odvaha plná zvláštneho strachu zo svojich snov sa v nej strieda s oslobodením vlastnej mysle. Keby Marton nepísal, neprežil by. V spomínanej zbierke nájde čitateľ vo veršoch veľmi silné odkazy na jemnú lyriku. Zbierka je písaná so slobodou v duši a čistotou myšlienok tam dnu. Básne v nej plávajú voľným veršom, občas rýmom, ale kladú hlavne dôraz na vzťahovú rezonanciu prežitého. Autor sa v básňach vyzlieka donaha a ponúka silný motív, ktorým je slobodné vyjadrenie o jeho vlastnom duchovne. O jeho vlastných pocitoch. O jeho vlastných hodnotách. A tá najvyššia hodnota je určite vzťah dvoch ľudí. Tá najčistejšia láska, aká len existuje. Marton o sebe hovorí, že je básnik s dušou pankáča. Miluje hudbu. Má dva paralelné svety, v ktorých žije súčasne. Zatiaľ to nie je diagnóza, iba pocit. Do hlavy sa mu však určite nedostanete, no do jeho básní môžete skúsiť. Možno sa na poéziu budete pozerať z trochu iného uhla, z inej strany a z iného pohľadu. Akoby ste nazerali na vesmír. Je predsa nekonečne pestrý. Ako každý pohľad na báseň, ktorá každým prečítaním zahreje.

Stavby ze slaměných balíků – Úvod do přírodních stavebních materiálů a slaměného stavění, provádění stavem ze slaměných balíků, příklady staveb ze slaměných balíků, témata příbuzná stavbám ze slaměných balíků.

Táto zbierka balancuje niekde v strede celej tejto karmickej hrany, ktorej ostrie neotupí ani definitívne zatratenie každého slova v nej. Zalistujte si. Ukážte prstom na svoju obľúbenú báseň a na tú škaredú tiež. Buďte slobodní! A bonus? Zbierka obsahuje krásne farebné kresby talentovanej Katky Prídavkovej.