Ľubomír Belás Livres

Filozofický svet si pripomínal v roku 2007 výnimočné výročie – dve- sto rokov od prvého vydania geniálnej práce Georga Wilhelma Friedri- cha Hegela Fenomenológia ducha (1807). Dozaista, môžeme mať rôzne hodnotové stupnice najdôležitejších filozofických prác napísaných v dejinách filozofie, ale vyššie uvedené Hegelovo dielo by v nich určite nemalo chýbať na popredných miestach. Hegelova Fenomenológia ducha rozhodujúcim spôsobom zmenila filozofický diskurz 19. storočia a výrazne ovplyvnila aj filozofiu v 20. storočí. Málokto z veľkých filozofov si po Hegelovi mohol dovoliť nevšímavo obísť filozofické dielo vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie z roku 1807 a nečerpať či už pozitívne alebo kriticky z jeho filozofického odkazu.

V roku 2011 vydal Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied zborník statí s názvom Svet v bode obratu. Systémové alternatívy kapitalizmu (koncepcie, stratégie, utópie). Mal ambíciu prispieť do kritického diskurzu o kapitalizme z pohľadu novej výzvy pre tento svetový civilizačný systém. Dnes sa k tomuto diskurzu pod rovnakým názvom autori vracajú znovu. Vracajú sa k nemu bez toho, aby sa zameriavali na rôzne socialistické alternatívy, ktoré do veľkej miery tvorili obsah spomenutého zborníka. Cieľom predkladanej kolektívnej práce Svet v bode obratu s podtitulom O protirečivosti vývoja civilizácie v 20. a na začiatku 21. storočia je identifikovať vybrané symptómy napätia, kríz a konfliktov,

Monografia svojím obsahom i členením predstavuje zásadnú inováciu. Zatiaľ neexistuje dôkaz, že by sa vo svete filozofie objavilo dielo s podobnou tematikou. Publikácia sa člení do troch základných kapitol. V prvej sa autor venuje velikánovi renesancie N. Machiavellimu s tým, že sa posudzovanie jeho diela koncentruje na doposiaľ tak podrobne neriešenú problematiku vzťahu etiky, politiky a dejín. V druhej, na Kanta orientovanej kapitole sú analyzované jeho názory, týkajúce sa dôležitých tém jeho filozoficko-kritického odkazu, ako sú dejiny, spoločnosť a politika, ktorým nebola venovaná patričná pozornosť, tretia kapitola sa venuje komparácii názorov oboch mysliteľov, ktorá prináša zdanlivo neočakávané momenty prieniku ich názorov.

Hlavnou témou práce je význam Kantovho ideového dedičstva v historicko-filozofickom aj súčasnom filozofickom kontexte. Cieľom je objasnenie Kantovho miesta pri skúmaní človeka, dejín, spoločnosti, politiky a vedy. Ľ. Belás (Kultúra, dejiny a politika vo filozofickom odkaze I. Kanta) uvádza rôzne problémové polia Kantovej filozofie, ktoré nie sú v historicko-filozofických interpretáciách vždy akcentované, no majú zásadný dosah na ľudskú prítomnosť. S. Zákutná (Kant a škótske myslenie 18. storočia) sa usiluje zaplniť istú bádateľskú medzeru, keďže v prácach, zaoberajúcich sa Kantovou filozofiou dejín, sa nevenuje dostatočná pozornosť možnému vzťahu škótskych filozofov a Kanta. E. Andreanský (Kant a modely filozofie vedy v 20. storočí) sleduje kantovské myšlienky, ktoré sa vynárajú pri formovaní súčasných filozoficko-vedných a metodologických koncepcií. O. Sisáková (Aktuálnosť Heideggerovho kritického príspevku k axiologickému a antropologickému dedičstvu Kanta) sa venuje témam teoretickej a kultúrno-diagnostickej aktuálnosti Heideggerovej kritiky novokantovskej axiológie, filozofickej rezonancii Heideggerovej kritiky kantovskej motivácie moderného antropologizmu, Heideggerovej kritike humanizmu a aktuálnosti novej formulácie antropologického problému.