Štefan Šutaj Livres

Druhá světová válka přinesla milionům lidí utrpení, svým rozsahem i formami v dějinách dosud nepoznané. Tažení nacistického Německa a jeho spojenců a z něj vyplývající okupace řady zemí doprovázená mnoha brutálními projevy vyvolala potřebu vyrovnat se s tímto obdobím, vypořádat se sválečnými zločinci, ale i s domácími zrádci a kolaboranty, byť hranice mezi kolaborací a rezistencí byla často tenká. Publikace si klade za cíl přispět k poznání procesu poválečné retribuce, který představuje velmi komplikované a často i bolestivé téma. Zabývá se jeho mezinárodními konsekvencemi, aplikací retribuce vůči národnostním menšinám a jejím průběhem ve vybraných regionech i reflexí ve filmové tvorbě.

Práca sa systematicky zaoberá problematikou postavenia maďarskej menšiny na Slovensku v troch základných líniách: nastoľuje ju ako problematiku vedeckého výskumu; v historických kontextoch povojnového riešenia maďarskej otázky a problematiky maďarskej menšiny v novej situácii, po roku 1989, po páde komunistických režimov v strednej Európe.

Jedným z dôvodov nášho záujmu o výmenu obyvateľstva bola aj skutočnosť, že problematike výmeny obyvateľstva bola venovaná pozornosť predovšetkým ako problému týkajúceho sa presídľovania obyvateľstva maďarskej národnosti z Československa do Maďarska. Osudy slovenských presídlencov z Maďarska zostávali väčšinou iba na okraji záujmu výskumníkov. Naším cieľom je prehĺbiť historický výskum a venovať sa aj získaniu spomienok posledných pamätníkov, presídlencov. Považujeme to za dôležitú súčasť výskumnej úlohy.

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa realizovala na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, ktorá bola podpísaná 27. februára 1946. Jej prijatie bolo nielen súčasťou československých riešení postavenia národnostných menšín, ale aj súčasťou strategickej koncepcie budovania štátu Čechov a Slovákov, bez Nemcov a Maďarov. Dohoda bola súčasťou povojnového riešenia vzájomných sporov, nedorozumení a mala byť jedným z riešení, ktoré v povojnovej dobe mali eliminovať faktor, ktorý podľa čsl. politických špičiek zapríčinil vojnový konflikt. Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom nebola teda izolovanou historickou udalosťou, ale bola súčasťou migračných pohybov, ktoré sa začali v Európe už po prvej svetovej vojne a môžeme povedať, že boli pokračovaním predchádzajúceho vývoja ako súčasť migračných schém v Európe.

Zborník príspevkov z 1. vedeckej konferencie k dejinám Košíc, zorganizovanej Katedrou histórie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá sa uskutočnila 16.-17. septembra 2010 v Košiciach.

Podtitul: Rivali a spolupracovníci v slovenskej politike (1945-1948)

Kniha sa venuje prioritne československo-maďarskému kontextu činnosti mierovej konferencie a udalostiam, ktoré súviseli s konferenciou a prípravou oboch štátov na mierovú konferenciu. Práca je výsledkom dlhoročného systematického výskumu.

Autori vo vedeckých štúdiach v rozsahu 1 – 2 autorských hárkov (každá štúdia má z formálneho hľadiska viac ako 36 000 znakov) prinášajú analýzy, sledujúce posun v etnických vzťahoch v priebehu posledných zhruba 15 rokoch. Ďalším spoločným znakom, okrem zamerania na etnicitu je, že čerpajú z realizovaných sociologických, sociálnopsychologických a historických výskumov, ktoré realizoval v sledovanom období Spoločenskovedný ústav SAV (dnes Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva. Dominantnou líniou je menšinová etnická identita týkajúca sa územia Slovenska alebo menšinových komunít Slovákov žijúcich v zahraničí. Práca je výsledkom riešiteľského kolektívu s jasným zameraním na prezentáciu výsledkov jedného z hlavných cieľov riešeného projektu a to predovšetkým na základe dát získaných z empirického výskumu etnicity a národnostných vzťahov, ktorý sa uskutočnil v roku 2017 ako súčasť riešenia projektu.