Autori pripravili deväť zaujímavých kapitol o živote kňazov zastupujúcich takmer celé pestré konfesionálne prostredie územia Slovenska. V ich príbehoch odohrávajúcich sa v 19. a 20. storočí môže čitateľ sledovať nielen jednotlivé životné osudy, ale aj vývoj doby a jej každodennosť. Kapitoly: Jonáš Záborský, Jozef Podhradský, Jozef Murgaš, Michal Kančuha, František Paňák, Eugen Gerometta, Peter Tomkuljak, Darina Bancíková, Miron Petrašovič.
Kniha obsahuje dvanásť cestopisov z druhej polovice 19. storočia a z prvých decénií 20. storočia. Edícia prináša pútavé a živé opisy, ktoré ukazujú, kam sa už v tomto období dostali slovenskí národovci, obchodníci, remeselníci, výskumníci i ľudia iných povolaní. Tí, či už z profesijných, či osobných pohnútok, navštívili rôzne kúty sveta. Dostali sa do severnej Ameriky, západnej Európy, cárskeho Ruska i do exotického Orientu. Kniha približuje aj príbehy z ciest po domovine, po Hornom Uhorsku, dnešnom Slovensku. O cieľoch putovania autorov napovedia aj mapky na obálke. Jednotlivé cestopisy umožňujú sledovať vývoj spoločnosti a rozmanitosť krajín i regiónov. Táto pestrosť sa odráža aj v jazyku cestopisných čŕt, ktoré boli ponechané v pôvodnom znení.
Od februára 2018 sa v našej spoločnosti čoraz viac diskutuje o novinárskej práci a jej rizikách. Kniha prináša pohľad na to, aké to bolo byť novinárom pred viac ako sto rokmi, prostredníctvom deviatich dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia. V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že už vtedy sa vydavateľom nechcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi ukazuje, ako sa mladý člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. Karol Kubányi sa k rovnakým ideálom hlásil nielen slovom, ale aj praxou. Život Dušana Porubského dokazuje, že novinári boli za svoje názory väznení, ale aj povyšovaní za pracovitosť. Terézia Vansová ukazuje, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali podnikateľské aktivity. Ján Párička efektívne zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň pred prvou svetovou vojnou. Florián Tománek dokazuje, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, zatiaľ čo život Jozefa Hranca potvrdzuje, že novinárska práca bola účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov.
„Za všetkým hľadaj ženu!“ je známy citát Alexandra Dumasa, ktorý inšpiruje historikov a historičky k objavovaniu žien, ktoré formovali spoločnosť a dejiny. Publikácií o ženách pribúda, čo je pozitívne, pretože silné ženské osudy ovplyvnili každé obdobie našich dejín. Autori tejto knihy predstavujú osem fascinujúcich príbehov žien z 19. a 20. storočia, známych aj menej známych hrdiniek. Čitatelia sa oboznámia s osudmi vybraných žien, ich prínosom pre spoločnosť a každodenným životom doby, v ktorej žili. Dozvedia sa o Aničke Jurkovičovej, manželke národovca Jozefa Miloslava Hurbana, a o osude Boženy Kutlíkovej, dcéry Hurbanovho spolupracovníka. Príbeh Johany Miloslavy Lehotskej, ktorá sa stretla s Ľudovítom Štúrom, dopĺňa obdobie národného obrodenia. Ružena Anna Houdeková, manželka obchodníka, významne podporovala národné hnutie na konci 19. storočia, zatiaľ čo jej sestra Bohdana Škultétyová sa venovala literárnej činnosti. Životné príbehy ďalších žien ukazujú náročnosť literárneho povolania. Sidónia Sakalová emigrovala do USA, kde pokračovala v literárnej činnosti. Mária Rázusová-Martáková sa dostala do konfliktu s ľudáckym režimom, a Mária Gulovichová, učiteľka a špiónka, sa pripojila k americkým výsadkárom počas Slovenského národného povstania. Tieto (ne)obyčajné príbehy žien sú pestré a inšpirujúce.
Zborník obsahuje príspevky z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala dňa 24. októbra 2017 v priestoroch Stredoslovenského múzea pri príležitosti 220. výročia narodenia Štefana Moyzesa, významného národného a kultúrneho dejateľa, banskobystrického biskupa v rokoch 1851-1869 a prvého predsedu Matice slovenskej.
Niekedy sa zdá, že väčšina Slovákov považuje svoje dejiny za nezaujímavé v porovnaní s Čechmi, Maďarmi či Poliakmi, ktorí majú bohatšiu históriu osobností. Po Štúrovi, Štefánikovi a Dubčekovi akoby neexistovali ďalšie postavy, na ktoré by sme mohli byť hrdí. Autori monografie (ne)známe príbehy sa snažia tento mýtus vyvrátiť a predstavujú fascinujúce osobnosti stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia. Medzi nimi je Mikuláš Dohnány, považovaný za najtalentovanejšieho básnika štúrovskej generácie, ktorého predčasná smrť zabránila v dosiahnutí väčšej slávy. Andrej Truchlý Sytniansky, ako mohykán slovenskej literatúry, čelil poníženiu počas maďarizácie. Ľudovít Vansa, švagor Terézie Vansovej, bol talentovaný hudobný skladateľ, ktorého potenciál ostal nevyužitý. Kniha tiež predstavuje priekopníkov moderného podnikania, ako sú Jozef Gašparík a Ján Hlavaj, ktorí prispeli k rozvoju ekonomiky a slovenčiny. Karol Anton Medvecký, polyhistor, sa krátko politicky presadil v roku 1918, zatiaľ čo ekonóm Karol Markovič podporil Slovenské národné povstanie. Eduard Hrnčiřík, riaditeľ Baťových závodov, tragicky zahynul ako podporovateľ boja za oslobodenie Slovákov.
Stereotypizácia uhorských národností v slovenskej cestopisnej a národopisnej literatúre 19. storočia Monografia prináša odpovede na viacero z dodnes nezodpovedaných otázok z oblastí formovania moderného slovenského národa a aktivít slovenského národného hnutia. Ponúka tiež niekoľko nových a pozoruhodných interpretácií slovenských dejín 19. storočia. Výskum etnických stereotypov patrí v ostatných desaťročiach v spoločenských vedách, ako aj v historiografii k priekopníckym témam. Analýza stereotypov má opodstatnené miesto v otázkach zaoberajúcich sa problematikou nacionalizmu, kolektívnych identít a dejín mentalít.
Trinásť cestopisov jedenástich štúrovcov (J. M. Hurban, Ľ. Štúr, S. Tomášik, G. K. Zechenter, Š. Homola, J. Tombor, G. Fejérpataky-Belopotocký, B.Nosák, A. Hlovík, S. Ferenčík, J. Kutlík) nadväzuje na publikáciu Z cestovných denníkov štúrovcov a prináša doteraz knižne v úplnosti nepublikovaný súbor dobovej cestopisnej literatúry. Vydáme sa na zaujímavú púť do minulosti, pôjdeme na vozoch, pltiach i peši, kraje, mestá a obce Slovenska stretneme v časoch okolo polovice 19. storočia. Cenné dobové dokumenty prichádzajú k čitateľom s vysvetlivkami dobových reálií.
