Ján Hlavinka Ordre des livres

Publikácia s názvom "Ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi? Vysporiadalo sa Slovensko s tragickou minulosťou?" zhŕňa informácie o politickej činnosti Tisa, podáva právnický pohľad na to, či ho možno považovať za vojnového zločinca. "Dochádza k záveru, že áno," ozrejmil Hlavinka. A približuje tiež vývoj kauzy a závery vo vzťahu k ulici."Cieľom publikácie je v prvom rade poukázať na tento absurdný, podľa nášho názoru protiprávny, stav a po druhé poskytnúť tým, ktorí sa o tento problém zaujímajú základné informácie. My sme išli cestou stručnosti, vecnosti, zhrnutia nepriestrelných jasných a dávno známych faktov a máme záujem, aby každý, kto po publikácii siahne, veľmi rýchlo videl historické alebo aj právne dôvody, prečo ulica pomenovaná po Tisovi je absurdnosť a nezmyselnosť," dodal Hlavinka. Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR podal v septembri 2022 žalobu na žilinský krajský súd pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín. Urobil tak po tom, ako obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý navrhol zrušiť alebo zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Koncom októbra 2022 sa k premenovaniu ulice uskutočnilo aj referendum, ktoré skončilo ako neplatné.

Kniha vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a jeho následného zničenia. Sobibor má osobitný význam pre Slovensko, pretože tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, skúmajú aspekty existencie a zničenia tábora, ako aj súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Kapitolu o Lublinskej oblasti a Akcii Reinhard napísal izraelský historik David Silberklang. Poľský historik Tomáš Okleksy – Zborowski sa zameral na dejiny tábora, zatiaľ čo Sara Berger z Fondatione de la Shoah analyzuje páchateľov týchto zločinov. Slovenský historik Ján Hlavinka sa zaoberá deportáciami Židov zo Slovenska do Sobiboru. Dieter Pohl z rakúskej univerzity skúma páchateľov a retribúcie. Český historik Lukáš Přibyl priblížil dokumentáciu transportov z Protektorátu Čechy a Morava. Záverečné kapitoly, autori Peter Salner a Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, sa zaoberajú súčasnými reflexiami holokaustu na Slovensku a konšpiračnými teóriami. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu tejto smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Kniha slovenskému aj medzinárodnému publiku ponúka vhľad do problematiky deportácií Židov zo Slovenska do koncentračných a vyhladzovacích táborov v roku 1942, rozoberá tému informácií a dezinformácií podávaných verejnosti páchateľmi holokaustu na Slovensku. Načrtáva tiež problémy odporu slovenských Židov v období holokaustu a ich snahy informovať svet o genocíde. Čitateľ tu nájde štúdie o málo známych utečencoch, ktorí prichádzali na Slovensko z miest, kde prebiehalo masové vraždenie Židov. V knihe je spracovaný príbeh Arnošta (Ernesta) Rosina a Czeslawa Mordowicza – nasledovníkov Vrbu a Wetzlera v úteku z Auschwitzu, ako aj príbeh Dionýza Lénarda a Lea (Ladislava) Jungera, utečencov z Oblasti Lublin. Kniha prináša mnohé nové a doteraz nepublikované informácie a poznatky. Dvojjazyčná verzia – v slovenskom a anglickom jazyku.

Základné informácie o holokauste a Židoch žijúcich u nás pred a po rokoch 1938 – 1945.

Dionýz Lénard a jeho útek z koncentračného tábora Majdanek.

Vznik Slovenského štátu. Zahraničná politika a hospodársky vývoj Slovenskej republiky 1939 - 1945. Národnostné menšiny a odporcovia vládnuceho režimu. Židia na Slovensku a holokaust.

Dejiny židovskej komunity v Humennom mapujú život tohto spoločenstva od prvej písomnej zmienky o židoch v meste až po súčasnosť.

Cieľom publikácie je prehľadne spracovať vybrané metódy vzdelávania o holokauste na Slovensku, zamerať sa na špecifiká holokaustu na Slovensku, pozrieť sa na slovenskú spoločnosť a problém židovského majetku, priblížiť život židov na Slovensku po druhej svetovej vojne.