Daniel Grúň Livres

Táto publikácia dokumentuje výstavu Július Koller. One Man Anti Show vo viedenskom mumoku, realizovanú v rokoch 2016-17. Výstava je výsledkom viacro ného výskumného projektu venovaného tvorbe a obrovskému archívu slovenského umelca Júliusa Kollera, ústrednej osobnosti európskeho povojnového umenia, ktorý zomrel v roku 2007. Mnohé z vystavených diel sú verejne prezentované po prvýkrát, otvárajúc nový pohľad na Kollerovu jedine nú snahu podrobiť každodenný život a politické, spolo enské a mediálne reality neskorej moderny umeleckej transpozícii. Jeho cieľom bolo vytvoriť priestor pre nové, slobodnejšie spôsoby myslenia a konania, ktoré presahujú mocenské dispozície a sémiotické režimy jeho doby. Tento zväzok doplnený vyhláseniami o dizajne výstavy a pôdorysmi troch poschodí múzea, kde sa výstava odohráva, verne mapuje diela a texty tak, ako sú predstavené. Choreografia knihy sleduje imaginárny okruh prostredníctvom One Man Anti Show. Systém krížových odkazov umožňuje itateľovi zosúladiť pracovné skupiny a prezenta né zostavy videné na fotografiách galérie s tabuľkami v prílohe, ktoré zobrazujú názov a pôvod jednotlivých diel podľa ich umiestnenia vo výstavnej architektúre a tiež vysvetľujúce texty pre každú pracovnú skupinu. Publikácia následne tieto pracovné skupiny priblíži a vybrané diela zobrazí vo väčšom detaile. About the book: This publication documents the exhibition Július Koller. One Man Anti Show at mumok in Vienna realized in 2016-17. The exhibition is the result of a multi-year research project devoted to the oeuvre and huge archive of the Slovak artist Július Koller, a central figure in European postwar art who passed away in 2007. Many of the works on view are shown publicly for the first time, opening up a new perspective onto Kollers singular endeavour to subject everyday life and the political, social and media realities of late modernism to an artistic transposition. His goal was to make room for new, freer ways of thinking and acting that transcended the power dispositives and semiotic regimes of his day. This volume, augmented by statements on the design of the exhibition and floor plans of the three stories of the museum where it is being shown, faithfully maps the works and texts as they are presented in the show. The choreography of the book follows an imaginary circuit through One Man Anti Show. A system of cross-references allows the reader to match the work groups and display settings seen in the gallery photos with the plates in the appendix, which show the title and origin of the individual works according to their placement in the exhibition architecture, as well as to the explanatory texts for each work group. The publication then zooms in on these work groups, showing selected works in larger format.

AMA je prvé kritické spracovanie dlhodobej osvetovej činnosti Ľubomíra Ďurčeka (1948), Květoslavy Fulierovej (1932) a Júliusa Kollera (1939 2007). Rozsiahla fotografická dokumentácia spoločne s výberom kľúčových textov predstavuje ich osobitý program pedagogického pôsobenia medzi amatérskymi výtvarníkmi v rokoch 1968 až 1998. Ako lektori pôsobili pod záštitou bratislavských obvodných kultúrnych stredísk. Kniha v slovenskom a anglickom jazyku je zostavená z dosiaľ nepublikovaných materiálov so zameraním na alternatívne metódy vzdelávania. Kultúrne situácie, iniciované Júliusom Kollerom, poukazujú na odhodlanie týchto autorov rozvíjať slobodne vlastný program, do ktorého rovnocenne zapojili účastníkov letných amatérskych sústredení. Nech táto publikácia motivuje súčasných mladých odborníkov k neprofesionalizmu a budúcich profesionálov k umeleckému amatérizmu.

Publikácia je venovaná umeleckým metódam seba-historizácie, seba-archivácie a utvárania alternatívnych inštitucionálnych rámcov v kontexte mocenských a ideologických štruktúr ovládajúcich sféru umenia v období komunistických režimov stredo-východnej Európy. Jednotlivé príspevky v podobe prípadových štúdií približujú neo-avantgardné, post-avantgardné a súčasné umelecké projekty z Poľska, Maďarska, bývalej Juhoslávie, Rumunska, Česka a Slovenska.

Slovensko má dlh voči sochárom a sochárkam, ktorých diela dopĺňali architektúru sídlisk, škôl či nemocníc. Stovky umeleckých diel vznikli ako štátne zákazky v čase masívnej socialistickej výstavby a po páde režimu boli ponechané chátraniu a likvidácii bez hlbšej reflexie dejín umenia. Juraj Gavula (1942) je jednou z osobností, ktorých prínos zhodnocuje ďalšia generácia. Nová kniha je výsledkom výskumu sochárovho syna a vizuálneho umelca Mateja Gavulu v spolupráci s teoretikom umenia Danielom Grúňom a ďalšími autorkami a autormi. Predstavuje diela sochára na sympóziách a stavbách od Bratislavy cez Galantu po Svidník neďaleko rodnej obce Čabiny. Sú to diela organických abstraktných tvarov, ktoré nenapĺňali politické požiadavky socialistického realizmu, ale dotvárali okolité životné prostredie. Texty: Vladimíra Büngerová, Lucia Gavulová, Matej Gavula, Daniel Grúň, Peter Medviď, Peter Szalay Fotografie: Leontína Berková, Juraj Gavula, Matej Gavula, Ján Kekeli, Peter Sit, Tatiana Takáčová Preklad do anglického jazyka: John Minahane Knižný dizajn: Aurélia Garová, Tereza Maco

Slovenské umenie 60. rokov a jeho interpretácie Publikácia Archeológia výtvarnej kritiky hovorí o slovenskom umení šesťdesiatych rokov z pozície textových dokumentov. Sleduje problémové ohniská dobových polemík, na základe ktorých opisuje praktiky formovania výpovedí a názorov rôznych osobností (O. Čepan, J. Chalupecký, R. Matuštík, I. Mojžišová, J. Padrta, D. Tatarka. P. Restany, T. Štrauss, V. Zykmund) na aktuálne umenie. Zameriava sa na skúmanie pojmov a metód interpretácie umenia. V analýzach programových textov, recenzií, článkov a štúdií si všíma spoločenské motivácie, inštitucionálne rámce a hodnotovú orientáciu výtvarnej kritiky.