Ján Beňo Livres

Tri rozprávkové príbehy /Tri šťastné čerešne, Ondrej Ondrejko a Zeleň kráľ, Daj mi moje, čo nie je tvoje/ pre deti od 7 rokov s pôvabnými ilustráciami Roberta Bruna.

Ústrednou postavou najnovšej prózy Jána Beňu je mladé dievča Božena, ktorá prechádza prvou vážnou skúškou v živote. Po neúspešnom prvom semestri na vysokej škole sa vracia k rodičom na dedinu, kde ju čaká tvrdá každodenná práca i nevyhnutnosť rozhodnúť sa, čo robiť a ako ďalej. V nových skúsenostiach, v názorových konfrontáciách s ľuďmi staršej generácie i so svojimi rovesníkmi dozrieva ľudsky i citovo, nadobúda presvedčenie, že svoje problémy si musí riešiť predovšetkým sama a vlastným pričinením. Druhý semester Jána Beňu nastoľuje s naliehavou aktuálnosťou živé otázky vo vzťahu rodičov a detí, nevyhýba sa ani zobrazeniu závažných spoločenských a politických problémov, ktorými v nedávnom období prechádzala naša spoločnosť. (záložka knihy)

V autorskej rozprávke Mačací kráľ autor formou alegórie sprístupnil detskému čitateľovi fungovanie mechanizmu moci, ktorého charakteristickou vlastnosťou je najmä bezohľadnosť.

Jedenásť poviedok z najnovšej tvorby významného prozaika prezrádza autorovu schopnosť na malej ploche zobraziť ľudskú rôznorodosť i siločary zvrátenosti a absurdity doby.

Nudné prázdniny bez televízie, počítača a kamarátov, pri dedovi, ktorý si iba prekladá svoj rozprávkový príbeh, sú zrazu zaujímavé. Vyskytne sa problém, ktorý treba riešiť, záhada, ktorú treba preskúmať. Daniel má starosti. Pomôžu mu dospelí? Záleží ešte niekomu na ochrane prírody? Daniel to nemá ľahké...

Kniha Jána Beňu so synom je románom zo súčasnosti, hovorí o radostiach i trápeniach mladého učiteľa, ktorý začína žiť a pracovať v Bratislave. Sám sa stará o svojho malého syna a zároveň hľadá preňho matku. Zaujímavý dej, bohatý na udalosti v súkromnom i spoločenskom živote hlavnéhohrdinu a ostatných postáv, naliehavé problémy dnešného mladého človeka, ktorá sa pri ich riešení nevyhne ani chybám a omylom - to všetko obsahuje nová Beňova kniha. Neprináša pritom hotové odpovede, naopak, poskytuje čitateľovi možnosť, aby zaujal stanovisko k otvoreným otázkam ľudských vzťahov, úcty človeka k človeku i lásky.

Rozprávky? A aké? Také naozajstné. O kráľoch, o princeznách, o čertoch. O chudobných šuhajoch, ktorým sa napokon najbohatšie nevesty ponúkajú. I jedna hovorí o starom husárovi. Starý husár, stará sviňa sa to volá. Ale je to dlhá rozprávka! Viac si už prečítate v knižke. Rozprávky podľa ústneho podania M.Pavloviča z Prieval.

Autor v knihe zachytil príbehy zo života súčasných detí. Je určená pre čitateľov od 6 rokov. Príbehy: Domy nemajú mená, Beáta má smiešnu hlavu, Nie je rok ako rok, Vonku začal padať sneh, Ráno bol sviatok, Cyril čaká, Mama, pobaľ, čo treba!, Na druhý deň bola sobota, Teraz pôjdem ešte ďalej, Na toho psa sa Cyril pamätá, Bocika je veľká strakatá krava, To je tak,-povedal otec, Teta a ujo sú čudní ľudia, Po jari prišlo leto, Lyžiarska lúka je dlhá, Počkajte, veď ja vám ukážem, Cyril cvičil aj na druhý deň, Mne sa už nechce lyžovať, V dolinke tečie potôčik, Slnko tuho svieti a hreje, Tak - a už sme doma !

Tisíc vymeškaných hodín. Martin, Ondrej a ostatní chlapci z Malej slatiny ich nevymeškali dobrovoľne. Osem mesiacov predĺžených prázdnin im nanútil ktosi, koho nevedeli pomenovať inak ako vojna. Spočiatku to vyzeralo, že im priniesla iba dobrodružstvá, nových ľudí, vojakov, ktorí prichádzajúdo dediny, nové predmety pre každého chlapca zaujímavé -pušky, pištole, náboje. Najprv bolo všetko len zaujímavé a tajomné, čo hodno a treba vidieť...

Vo svojej knihe Alej lásky predstupuje Ján Beňo pred čitateľov znova s takýmto cyklom krátkych próz, no ich zviazanosť a súdržnosť je len vnútorná. Vytvára ju téma, prostredie a poväčšine aj charakter portrétovaných postáv, z týchto literárne zrelých, vnútorne dynamických portrétov vyrastá pred nami posledné štvrťstoročie života a socialistických premien slovenskej dediny a roľníctva. S láskou, citovou zainteresovanosťou a svedeckou znalosťou sa tu píše hlavne o starých a starších ľuďoch roľníckej a družstevnej dediny.

Nová kniha Jána Beňu Naučil som sa mlčať zobrazuje súčasný život, no jej hlavný hrdina, trinásťročný Rudolf Hudák, má aj oveľa vážnejšie starosti, ako je to že musí v osmičke dochádzať do novej školy a že najbližšie miesto na kúpanie je od jeho osady vzdialené vari pätnásť kilometrov...

Predposledný odpočinok nám pripomenie čas, ktorý bol vari najpochmúrnejšou kapitolou vojnových dejín nášho národa - mesiace po potlačení Slovenského národného povstania až po oslobodenie.

Začiatok letných prázdnin,to je, akoby človek naraz vhupol do iného sveta. čudné - spávaš v tej istej posteli ako predtým, keď si každé ráno mašíroval do školy, pri tom istom stole raňajkuješ, zajacov v klietkach ti nepribudlo a domáci kocúr je čierny a lenivý, ako aj bol. ani prázdniny vlastne nie sú nové a neznáme, ale znova sú tu, a to je vždy zvláštne...

Túto knihu inšpirovala skutočnosť, nie je však jej cieľom, aby spodobovala konkrétne udalosti a konkrétnych ľudí a zhoda týchto s literárnym dejom a literárnymi postavami môže byť naozaj iba náhodná.

Svojím zrelým,hlboko ľudským posolstvom,zašifrovaným do pätnástich,žánrovo rozmanitých próz nás autor vtiahne do svojho sveta.V črtách,poviedkach a povestiach nahliadneme do sveta zdanlivo obyčajných ľudí,ktorý nás nútia zamyslieť sa nad životom,zaujať vlastný postoj,pouvažovať o zmysleživota i súčasnej spoločnosti.

V knižke rozprávok Lietajúci slimák perzonifikuje živočíšny svet veľkej starej záhrady okolo hynúcich slimákov.

A tak sa detskému, ale aj dospelému čitateľovi dostáva do rúk kniha nevšedných rozprávok, ktoré očisťujú našu dušu a učia nás nielen počúvať, ale aj ďalej rozprávať pradávne príbehy.

Ján Beňo (nar. 1933), renomovaný prozaik a autor vyše desiatky románov, v ktorých stvárňuje charaktery s tradičnými koreňmi humanity a empatie, pokračuje vo svojej tvorbe aj po roku 1989. V knihách ako Maslo na hlave (1997) a Pŕhľava pre speváčku (2000) sa ostro vyjadruje proti javom, ktoré sa vydávajú za hodnotné. Po autobiografickom románe Život s kufrom (2015) sa vracia k obdobiu kolektivizácie a Stratenej romance roľníckeho stavu na Slovensku. Témy, ktoré sa odohrávali pred vyše šesťdesiatimi rokmi, sú dnes málokedy spracovávané, keďže väčšina súčasných autorov sa zameriava na aktuálnu realitu. Avšak časový odstup od udalostí poskytuje autorovi jedinečný pohľad, ktorý umožňuje otvorene písať o zmene režimu a jeho dopadoch. Beňo zobrazuje, ako kolektivizácia v päťdesiatych rokoch transformovala roľníkov na objekty diktatúry proletariátu, pričom sa zaoberá vnútornými prežívaním a vonkajšími postojmi oboch strán konfliktu. Týmto spôsobom prispieva k hlbšiemu porozumeniu historických udalostí a ich vplyvu na slovenskú kultúru a spoločnosť.

Novela o lekárke z Bratislavy. V novele konfrontuje dva rôznorodé, ale v rodinnom prostredí podobne postihnuté ženské osudy.

Výber z poviedkovej tvorby prozaika staršej generácie je 3. zväzkom edície Profily. Okrem próz prináša rozhovory s autorom, kritické ohlasy, dôkladný doslov a fotografickú prílohu zo života spisovateľa Jána Beňa.

Je to poviedková kniha pre deti.Dôraz tu však nie je na príbehu,ale na detskom charaktere,ktorý sa formuje v stretnutiach s rodičmi a starými rodičmi.V tejto knihe je viac poviedok s prírodnou scenériou,ba hovorí sa tu o jednotlivých stromoch a zvieratách.Autor učí dieťa,aby vnímalo prírodu ako ľudského spojenca,ako čosi,čo je tiež živé a má svoju hodnotu.

Stretneme sa tu opäť s dvoma jeho hrdinami, bratmi Ondrejom a Martinom, ktorí prežívajú kvôli vojne a blížiacemu sa frontu v čase po potlačení SNP predĺžené prázdniny. Do školy sa nechodí a to by malo stačiť na bezstarostný život, ktorý ponúka množstvo zaujímavých situácií, stretnutíi dobrodružstiev. Boli to však situácie a deje, v ktorých šlo aj o život, ktoré síce lákali, ale najmä lákali chlapcov, lebo byť svedkom napríklad toho, ako fašisti zostrelia parašutistu, pristávajúceho na padáku, nie je udalosť každodenná.