Pavol Országh Hviezdoslav Livres

Published to mark the centenary of the end of the First World War this is an illustrated volume of 32 sonnets composed during August - September 1914 by Slovakian poet Pavol Orszagh Hviezdoslav (1849-1921).

Výber kresbovej tvorby Márie Medveckej obohatený o jeden z najznámejších básnických počinov P.O. Hviezdoslava nám dokonalým spôsobom približuje "poéziu vidieka", ktorá zaručene pohladí každú (nielen) umeleckú myseľ...

Informativním doslovem a vysvětlivkami opatřená antologie z Hviezdoslavovy lyriky. Záměrně se soustřeďuje k básním, které jsou z velkého odkazu nejživotnější a nejaktuálnější i zase skýtají představu básníkova tvůrčího vývojea rozpětí.

Jedna z najkrajších lyricko-epických skladieb slovenskej literatúry opisujúca tragický príbeh mladého hájnika Miša a jeho ženy Hanky, zasadený do prostredia prekrásnej oravskej prírody, ktorý s psychologickou prenikavosťou zobrazuje chvíle rozmarného šťastia i hlboko otriasajúce pocity Hanky stojacej tvárou v tvár smrti zhýralého šľachtica, ktorý sa pokúsil zhanobiť jej ženskú česť.

Zámerom zostavovateľa Jána Gbúra zjavne nebolo potvrdiť Hviezdoslavov status "maturitného" autora par excellence v podobe akejsi povinnej čítanky školského hviezdoslavovského kánonu. Oproti takémuto "kultotvornému" zámeru odráža koncepcia výberu skôr snahu zachytať reálny význam Hviezdoslavovho diela pri úsilí o jeho faktické priblíženie súčasnému čitateľovi. Zostavovateľovi išlo teda o vyzdvihnutie hodnotového jadra Hviezdoslavovej tvorby – tých jej vrcholov, ktoré zároveň vykazujú nadčasovú platnosť, teda i jej aktuálnu, pre súčasníka stále relevantnú stránku. V kontexte doterajších vydaní sa tu ako nóvum, ktoré možno oceniť, objavuje jedna v maďarčine a jedna v nemčine napísaná báseň mladého P. Országha (obe paralelne uvedené aj v slovenskom preklade). Aj publikovanie básnikových literárnokritických a teoretických statí veľavravne dokresľuje autentický obraz P. O. Hviezdoslava, aký sme o ňom doteraz azda nemohli mať, a je hodnoverným svedectvom o jeho literárno-estetických názoroch.

Básnická zbierka slovenského velikána poézie Pavla Országha Hviezdoslava. V básniach autor opisuje hlavne vnútro človeka oslovuje jeho city a myšlienky. Zameriava sa na zmysel ľudského života a jeho údelu, ktorí je človeku súdení od tej doby, ´´ keď Boh dušu človeka odel do masa ... ´´

Nikto z nás nevie so slovenským jazykom pracovať tak brilantne, ako to to urobil Pavol Országh-Hviezdoslav vo svojich spevoch o oravskej prírode. V básňach maľuje obrazy letných lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva sa so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Nechajte sa pohladiť krásnym jazykom, ktorý vás prenesie do panenskej slovenskej prírody v 19. storočia. Digitalizovaný výbor z publikace: Pavol Országh Hviezdoslav Dielo I. SLOVENSKÝ TATRAN Bratislava 1996. 712. Stanislav Šmatlák Zostavovateľ výberu, autor úvodnej štúdie a poznámok.

V 60. rokoch 19. storočia sa k slovu dostáva mladá generácia autorov, ktorí bojujú za prekonanie staromódnej literárnej koncepcie romantikov. Toto obdobie, až do roku 1900, dnes poznáme aj pod označením I. vlna slovenského realizmu. Medzi zakladajúce osobnosti tejto tejto dôležitej periódy patrí najmä P. O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský. Obaja sa začínajú sústreďovať na realistické detaily života. Do poézie vkladajú intímnosť a subjektívne city, čím sa vzďaľujú od koncepcie romantikov, pre ktorých bola pravda v Bohu, cirkvi a národe alfou a omegou. Ich tvorba je tiež akousi kulmináciou takzvanej "vysokej" poézie, v ktorej sa uplatňuje zložitý princíp usporiadania verša a komplikovaný jazyk. Myšlienkou tohto štýlu by malo byť prepojenie medzi pracujúcim ľudom a inteligenciou, pričom cieľom oboch autorov bola podpora vzdelanosti a inteligenčného rozmeru.

Uvedené ako 23. slovenské vydanie (vo vydavateľstve Tranoscius prvé). Účelová publikácia pre Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Text diela prevzatý z prvej publikovanej verzie, ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenských pohľadoch v rokoch 1884 - 1886. Doslov "Hviezdoslav a Orava" napísala Dagmar Kubištová. Vyšlo k 110. výročiu prvého knižného vydania diela.

Konflikt deja sa zakladá na protiklade vzťahu zemianstva a ľudu. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky. Strýko Eliáš vystrojí Ežovisvadbu, aby urobil sestre napriek. Obraz svadby dáva básnikovi možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe dochádza k roztržke medzi zemanmi a sedliakmi, keď si začnú vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom.

Dielo Krvavé sonety od P.O. Hviezdoslava je lyrickou skladbou z obdobia slovenského literárneho realizmu. Taktiež je to jedno z prvých protivojnových diel v slovenskej ale aj svetovej literatúre, napísané už v roku 1914 (vyšlo až v roku 1919). Hviezdoslav odsudzuje nezmyselnosť vojny a zabíjania, zdôrazňuje právo všetkých ľudí na pokojný život a slobodu. Vojnové udalosti niesol Hviezdoslav veľmi ťažko, hoci nebol priamym účastníkom vojny - videl utrpenie ľudí, kruté zabíjanie, ničenie tovární, kultúrnych pamiatok, a preto nemohol mlčať. Dielo tvorí 32 sonetov.

Básne: Úvodná: Azyl. Žalmy a hymny: Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestov sv. Cyrila a Metodeja, Veni Sancte, Žalm pri závierke roku, Žalm žaloby, De profundis, Hviezda viery, A ešte pôst !, Prosba, K Tatrám, Advent, Na Veľký piatok, Hymn vzkriesenia, Hviezdnaté nebo, S temena hôr, Hymn jarný, Blízko si, Pane !, Pred Madonou Sixtínskou, Žalm života. Sonety: /1886/, Letorosty I. : /1885/, Letorosty II. /1886/7/: 26. novembra 1886, Na Silvestra, Na Nový rok, Čierny rok, Čierny rok I., II., III., IV., Za mladosťou, Elegie /Príď, jaro, príď !-Za jarom leto, Na dušičky/, Srdce, Pustý dom. Letorosty III. /1893-1895/: Dohviezdny večer, Na Nový rok, Siedmeho januára, Vzdych, Pieseň, 2. februára, Na Dorotu, 17. februára, Elegie pôstne, Gladiátorom, Piesne, Ódy, Moje žiale, Cestou života, Naše sbierky, Na oceáne, Otava, 2. novembra. V pamäť: Roľník, Priadka, Nový život.

Do tohto zvätku autori zaradili všetky tri veľké epické skladby (Hájnikova žena a oba "vlkolínske" eposy) a doplnili ich básňou Dve návštevy, ktorá s nimi tematiky bezprostredne súvisí. Formou autorskej "návštevy" na miestach dejov svojich vrcholných epických básní podáva tu totiž Hviezdoslav akýsi svojrázny "epilóg" k Hájnikovej žene i k Vlkolínu.... celý text

Pri príležitosti storočnice od úmrtia najznámejšieho realistického básnika P. O. Hviezdoslava vraciame na pulty kníhkupectiev nezabudnuteľné diela Ežo a Gábor Vlkolinský. Ako bonus sme pridali aj pôsobivú epickú skladbu Zuzanka Hraškovie. Čarokrásna príroda a pohnuté osudy hlavných hrdinov sú spoločnými znakmi výberu. Do knihy sme zaradili aj slovníček archaizmov, aby aj súčasná generácia mohla Hviezdoslava pochopiť čo najhlbšie.

Záverečný zväzok tejto edície vybraných spisov Hviezdoslavových obsahuje cyklus veršovaných "poviedok", a to jednak s tematikou z ľudového života ( Bútora a Čútora, Prvý záprah, Poludienok, Večera/, jednak s biblickou tematikou / Agar, Ráchel, Kain, Sen Šlamúnov /. Rozsiahla reflexívna báseň Vianoce, zaradená doprostred tohoto cyklu tvorí isté spojivo medzi oboma tematickými oblasťami: vychádza z biblického mýtu betlehemského, no v závere vyúsťuje do dedinského prostredia. K týmto básnickým "poviedkam" je napokon pripojená Hviezdoslavova dráma Herodes a Herodias.... celý text

Výber Hviezdoslavovej poézie, epiky i lyriky, vrátane slávnych Hájnikovej ženy a Eža Vlkolinského.

Výber z Hviezdoslavovej poézie pripravil M. Kovačka.

Základným pilierom Hájnikovej ženy je aj sila kontrastu, na ktorom je postavená spoločenská situácia hlavných postáv a ich charakterov.

Dve najznámejšie Hviezdoslavove epické skladby a podrobný obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Spája ich idea zániku zemianstva a jeho splývania s ľudom: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví — nezná časy. Alebo je zatvrdilý — čo je nerozum.“ Digitalizovaný výňatek z publikací: Pavol Országh-Hviezdoslav. Ežo Vlkolinský. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. Dr. Andrej Kostolný pripravil text a doplnil poznámkami. Dr. Ján Ormis napísal vysvetlivky. Pavol Országh-Hviezdoslav. Gábor Vlkolinský. Dielo III. Slovenský TATRAN. Bratislava 1997. 584 s. Stanislav Šmatlák zostavil výber a napísal úvodnú štúdiu a poznámky.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Pavol Országh-Hviezdoslav. Spisy P. O. Hviezdoslava v dvanástich zväzkoch. Zväzok ôsmy. Stesky. SVKL. Bratislava 1955. 457 s. Dr. Jozef Felix rediguje. Ján Ferenčík, šéfredaktor vydavateľstva. Gabriel Rapoš, zodpovedný redaktor publikácie.