Predložená antológia folklórnych textov nás zavedie do sveta vzrušujúcich príbehov o stretnutiach človeka s postavami z „iného“, ireálneho sveta. Voľakedy sa verilo, že víly húkajú a tancujú po poliach, že povetrím lieta na šarkanovi černokňažník, že bosorky odnímajú mlieko kravám, že bohyňa či vedomkyňa vie pomôcť vo veciach lásky a zdravia. Súbor vybraných folklórnych textov ukazuje kľúčové a frekventované postavy mytologickej štruktúry tradičného slovenského spoločenstva na prelome 19. a 20. storočia.
Knižná publikácia Pohľady do problematiky cyrilskej písomnej tradície na Slovensku obsahuje výsledky viacročného vedeckého bádania duchovnej kultúry a písomnej tradície spätej s byzantsko-slovanským prostredím na Slovensku. Tento výskum sa už viac ako dve desaťročia uskutočňuje v Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied. Prítomný monografický súbor štúdií predstavuje vedecké kompendium, ktoré nadväzuje na výskumy prezentované v rámci medzinárodnej pramennej vedeckej série Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae. Monografia tak ponúka súbor pohladov na diskurzy o kontinuite a diskontinuite byzantského obradu na Slovensku. Výsledky svojich výskumov kolektív autorov pod vedením slavistu Petra Žeňucha dokumentuje na celom rade doposiaľ málo známych alebo takmer neprebádaných písomných prameňov. Na ich základe možno aktualizovať mnohé doterajšie i a uniatizme aj v kontexte zaužívané výklady o byzantsko-slovanskej tradícii na Slovensku, o jej latinizácii, pravoslavizácii a kultúrno-historického vývinu do konca 18. storočia. Kolektív autorov ponúka odborníkom i širokému okruhu záujemcov o jazykovo-kultúrnej rozmanitosti byzantskej cirkvi slovanskej tradície pod Karpatmi na Slovensku.
Monografia sa zaoberá vybranými aspektami Dobšinského činností spojených s rozprávkami: zberateľstvo, úprava, spôsob adaptovania folklórnych rozprávok, vydávanie, mytologický výklad a teoretická deskripcia rozprávky.
Knižná publikácia obsahuje vedecké štúdie o aktuálnych výskumoch v oblasti slovanskej etnolingvistiky zamerané na komparatívny výskum slovanskej duchovnej kultúry. Etnolingvistika vníma jazyk nielen ako nástroj komunikácie, ale aj ako prejav kultúry každého spoločenstva.
Predložený súbor štúdií predstavuje výsledky vedeckej práce členov výskumného tímu Centra excelentnosti SAV Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia. Zameriava sa na postavy slovenského národného obrodenia, ako sú Anton Bernolák, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Pavol Dobšinský, Jonáš Záborský a Ján Stanislav, a ich činnosť v európskom kontexte. V rámci výskumného projektu sa 8.-9. októbra 2014 uskutočnila interdisciplinárna vedecká konferencia, kde sa prezentovali výsledky domácich a zahraničných bádateľov z Ruska, Ukrajiny, Poľska a Českej republiky.
Autori sa vo svojich prácach zaoberajú osobnosťami 19. storočia, ktoré významne prispeli k zbieraniu, vydávaniu a šíreniu folklórnej prózy a tvorbe teoretických pohľadov na problematiku ľudovej rozprávky. Medzi nimi sú P. Dobšinský, J. F. Rimavský, A. H. Škultéty, J. Polívka, S. Cambel a F. Šujanský. Vedecké štúdie konfrontujú romantické koncepty zberateľských a vydavateľských aktivít v širších slovanských a neslovanských kontextoch, pričom sa zameriavajú na vzťah autentického folkloristického záznamu a jeho umeleckého spracovania v žánroch ľudovej prózy, najmä v ľudovej rozprávke.
Publikáciu dopĺňajú štúdie venované slovanskému kultúrno-historickému a religióznemu priestoru, interakciám kresťanských a predkresťanských tradícií, ľudovým náboženským predstavám a rituálom, ako aj hagiografiám a pohansko-kresťanskému synkretizmu.
Predložený monotematický súbor štúdií prináša príspevky, ktoré odzneli na interdisciplinárnej vedeckej konferencii Jozef Ignác Bajza (1755-1836) v kultúrnom a literárnom kontexte 26. – 27. septembra 2013 v Dolnom Dubovom, kde J. I. Bajza 22 rokov pôsobil nielen ako rímskokatolícky kňaz, ale najmä ako národný a kultúrny dejateľ.
Kniha s podtitulom "Zberateľské dielo Samuela Cambela v kontexte výskumu ľudovej prózy na Slovensku" vám osvetlí otázky zberateľskej práce jazykovedca, zberateľa a vydavateľa slovenskej ľudovej prózy Samuela Cambela, ktorý sa počas svojich výskumných ciest zameriaval najmä na získavanie nárečového materiálu a zhromaždil tak pozoruhodnú zbierku autentických textov ľudových rozprávaní. Cambel zozbieral ľudovú prózu z východného aj stredného Slovenska a zdokumentoval tak vývinové štádium rozprávačskej tradície na prelome 19. a 20. storočia. Táto publikácia sa zameriava najmä na objasnenie miesta Samuela Cambela v dejinách slovenskej folkloristiky. Cieľom autorov bolo doplniť vedecký profil jazykovedca Samuela Cambela o nový rozmer a poukázať tak na význam neapriórnych (neprofesionálnych) zberateľov, najmä jazykovedcov, na budovaní národného korpusu folklórnych prozaických textov. Kniha obsahuje aj ukážky z spomínaných textov, ktoré Cambel zozbieral.
