Hugolin Gavlovič Livres

Skrátená podoba pôvodnej skladby Walaska sskola mrawuw stodola. Autor reflektuje a komentuje etiku medziľudských vzťahov, epické pozadie jeho moralizačných ponaučení tvorí 21 biblických pastierskych príbehov (v autorovom názvosloví „nót“).

Zatiaľ teda, milá mládež, moje nedokonalé, pre teba však užitočné dielko nielen čítaj a rozvažuj, ale usiluj sa ho aj svedomito nasledovať. Lebo prax a vytrvalé cvičenie podnecujú zvyk, zvyk zase priaznivo dovršuje charakter. Ak naozaj nepoľavíš v cnosti a v dobrom konaní, neodbočíš iste ani od dobrých mravov, a naopak, ved jedno posilňuje druhé.

Autor v tejto knihe reflektuje etiku medziľudských vzťahov prostredníctvom 21 biblických pastierskych príbehov, ktoré chronologicky sledujú dejiny spásy od starozákonných pastierov po zrodenie Dobrého pastiera Krista. Tento koncept prepája biblické a súveké udalosti, pričom sa v nepriamej polemike s európskou pastorálnou literatúrou zameriava na realistické opisy každodenného života pastierov, ako sú bitky o pasienky a ťažká práca. Autor však občas uplatňuje idealizáciu, najmä pri postavách biblických pastierok. V 59 dvanásťveršových strofách každého príbehu ponúka súhrn praktických rád pre súkromný aj verejný život, pričom sa riadi zásadou „poúčať a zabávať“. Gavlovič čerpá z biblickej, antickej, stredovekej, humanistickej, barokovej a ľudovej slovesnosti, pričom jeho prístup k morálnym zásadám nie je jednostranný. S porozumením pre ľudskú krehkosť skúma rovnaké javy z viacerých perspektív, presvedčený, že každý človek má v sebe niečo dobré. Úroveň mravnej integrity komunity odvodzuje od celistvosti jej členov a svedomie vyzdvihuje ako najvyššiu normu zodpovednosti pred Bohom i blížnym.

Jeden z najpozoruhodnejších výtvorov záverečnej fázy slovenského literárneho baroka...Hoci nás od autora delia storočia, zub času jeho tvorbe neublížil, lebo skutočne dobré mravy móde nepodliehajú a dobré rady sú vzácne a aktuálne aj dnes.

Editor: Gizela Gáfriková. Známy výrok Terentiana Maura Habent sua fata libelli (Aj knihy majú svoje osudy) je akoby na mieru vyšitý v osude Gavlovičovej Školy kresťanskej, ktorej sa nedostávalo príležitosti v plnom znení ukázať svoje kvality slovenskému literárnemu prostrediu. Boli sme odkázaní na stručné výťahy a výbery v antológiách alebo na sprostredkované názory literárnych bádateľov. Doterajšiu nepriaznivú situáciu vystihla samotná editorka : „Nemožnosť konfrontovať existujúce literárnohistorické analýzy s pôvodným znením diela a poznať ho v zachovanom rozsahu, mala a má primerane nepriaznivé dôsledky nielen pre výskum Gavlovičovej literárnej tvorby, ale i pre korektné poznanie literárnohistorického obrazu slovenskej slovesnej tvorby druhej polovice 18. storočia.“ Vydaním Gavlovičovho diela Škola kresťanská sa spláca viacnásobný dlh poprednému básnikovi nášho i európskeho baroka. Gizela Gáfriková, literárna historička, expertka a skúsená vydavateľka Gavlovičových básní naplno zužitkovala doterajšie výdobytky svojej dlhoročnej práce. Obohatení budú v prvom rade odborníci a špecializovaní bádatelia v slovenskej literatúre, ale rozhodne prítomnosť tohto diela rozšíri kultúrny obzor a prehĺbi poznanie slovenskej literárnej tradície aj u širokej čitateľskej verejnosti, ktorá má vyššie recipientske nároky.