Jozef Medvecký Livres

Jednotliví autori v tomto bohato ilustrovanom diele, ktoré vzniklo pri vzácnom jubileu príchodu našich vierozvestcov sv. konštantína-Cyrila a sv. Metoda, ako aj pri príležitosti generálnej opravy interiéru katedrály, nám poskytujú obohacujúce pohľady predovšetkým na tento vzácny chrám Nitrianskej diecézy, ktoré sú uložené a uctievané ajrelikvie sv. Konštantína-Cyrila. Umožňujú nám nahliadnuť aj do preistorov, ktoré nie sú bežne prístupné. Starobylosť sôch a obrazov, výzdoba, krása liturgických predmetov a bohatosť výšiviek bohoslužobných rúch svedčia o živej viere ich tvorcov a donátorov.

Monografia predstavuje súborné umeleckohistorické spracovanie a zhodnotenie tvorby maliara Antona Schmidta (1713 Viedeň – 1773 Banská Štiavnica), ktorého život a dielo sú späté s oblasťou stredoslovenských banských miest, kde sa v polovici 18. storočia usadil a tvoril temer tri desaťročia. Jeho tvorbu reprezentujú dodnes charakteristické maliarske diela, ktoré tu zanechal, predovšetkým monumentálne freskové realizácie v cirkevných i profánnych pamiatkových objektoch (kostoly na banskoštiavnickej Kalvárii, v kaštieli vo Sv. Antone a i., zavŕšené freskami na klenbách farského kostola v Banskej Bystrici) a desiatky dosiaľ identifikovaných olejomalieb, najmä oltárnych obrazov zachovaných v kostoloch alebo v muzeálnych zbierkach. Monografia Antona Schmidta (1713 – 1773) sumarizuje a završuje výsledky dlhoročného štúdia a umeleckohistorického bádania v rámci autorovej špecializácie na problematiku umenia raného novoveku, najmä barokové maliarstvo. Výsledkom systematických materiálových a archívnych výskumov je spresnenie biografie a tvorivého profilu umelca a komplexné spracovanie Schmidtovej tvorby na Slovensku a v Rakúsku, vrátane tzv. catalogue raisonné. Vydanie knižnej monografie je zároveň vhodným pripomenutím Antona Schmidta v jubilejnom roku 300. výročia narodenia a 240. výročia úmrtia tohto významného umelca.

Carpoforo Tencalla a ranobaroková výzdoba hradu Červený Kameň. S menom talianskeho maliara Carpofora Tencallu (1623-1685) z Bissone pri Luganskom jazere v švajčiarskom kantone Ticino, je spojený úctyhodný rad ranobarokových nástenných malieb. Okrem rodného Talianska a Švajčiarska plodný freskár pôsobil najmä v strednej Európe; s jeho charakteristickými dielami sa môžeme stretnúť na území dnešného Rakúska (vo Viedni, v Dolnom a Hornom Rakúsku, v Štajersku a Burgenlande), na Morave, v Bavorsku i na Slovensku. Maľby pre Mikuláša IV. Pálffyho z r. 1655 na hrade Červený Kameň, chronologicky prvé Tencallovo dielo realizované na sever od Álp, boli prológom celej jeho neskoršej stredoeurópskej činnosti, zavŕšenej freskami Dómu sv. Štefana v Passau (1684). Jeho diela realizované brilantnou freskovou technikou tu okolo polovice 17. storočia nemali obdobu; tie z nich, ktoré sa zachovali v autentickom stave bez neskorších zásahov, aj po 360 rokoch prekvapujú žiarivým koloritom a jemným štetcovým rukopisom. Tencallove fresky v štukovej výzdobe niekdajších obytných a reprezentačných priestorov hradného paláca na Červenom Kameni sú dielami významnými i v stredoeurópskom meradle a reprezentujú to najkvalitnejšie, čo sa u nás z ranobarokovej vývinovej fázy výzdoby profánnych interiérov zachovalo.