Ján Letz Livres

Publikace mapuje vybrané podoby proměn pojetí svobody od antiky po současnost. V historické části knihy je prostor věnován antickému myšlení (od Aristotela přes helénismus až k pozdní antice), řecké i latinské patristice (Órigenés a Řehoř z Nyssy, Julián z Aeclana a Augustin), středověku (Jan Duns Scotus), období renesance (Paracelsus) a osvícenství (Kant). V části zaměřené na filosofii dvacátého století a na současné koncepce se jednotliví autoři zabývají myšlením Emmanuela Lévinase, Hannah Arendtové a Bernarda Williamse. Pozornost je věnována také fenomenologickému přístupu, personalismu a vybraným dílčím problémům: koncepci všeobecných práv a svobod, filosofickému poradenství, tématu prvního hybatele i problematice neurobiologické.

Čo máme rozumieť pod personalistickou filozofiou? Aké má a aké má mať postavenie v dnešnom filozofickom myslení? Je dnes ešte aktuálna?

Jubilejný zborník k 10. výročiu. Kapitoly: Dejiny a perspektívy Fakulty humanistiky, Vedecko-pedagogické a výskumné pracoviská fakulty, Problémy a perspektívy filozofických, humanitných a sociálnych vied, Plenárne prednášky, Prednášky v sekciách.

Profesori Ján a Robert Letzovci - otec a syn - približujú život a dielo ďalších Letzovcov ,bratov Štefana a Bela, významných tvorcov a propagátorov slovenskej literatúry.

Knižný rozhovor, ktorý sa Vám dostáva do rúk, mal byť pôvodne omnoho skromnejším. Mal reflektovať profesorovo životné jubileum, ktoré oslávil 23. januára 2016 a reprezentatívne trojzväzkové súborné vydanie profesorových filozofických štúdií. Rozhovor sme začali plánovať v lete roku 2015, no kvôli práci na 'Filozofických štúdiách' sme ho začali až v januári tohto roku a chceli ho publikovať v časopise Ostium. Kvôli operatívnosti sme zvolili formu dopisovania si. Formuloval som otázku a odpoveď viedla k položeniu ďalšej. Virtuálny rozhovor sa však aj vďaka zvolenej forme rozrástol tak, že už v začiatkoch sme opustili možnosť jeho časopiseckého publikovania. Dúfam však, že aj napriek istej sterilnosti, ktorá je často daňou za možnosť precíznejšieho písomného formulovania, si takto zachytený rozhovor uchováva črty osobného zaujatia, výrazu a vášne, ktoré naopak, v akademickom písaní možno vidieť len vzácne. Snáď sa nám do istej miery podarilo zachytiť pohyb myslenia, siločiary a ohniská skúseností, ktoré nie sú dnes docenené a súčasníkom tak často unikajú!