Ján Štrasser Livres

Minimax nie je len hasiaci prístroj, Minimax je aj názov novej básnickej zbierky, v ktorej minibásne Jána Štrassera našli maximálne adekvátne výtvarné stvárnenie z ruky karikaturistu Boba Perneckého. Kľúčovým slovo pre spojenie týchto dvoch umelcov je humor. Skúste zároveň čítať a pozerať sa nielenže sa to dá, ale poskytuje to aj zdvojený estetický zážitok. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM v typografickej úprave Matúša Chalupu.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi, tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať.

Obsahuje diela: Gubernátor, Judáš Iškariotský, Tma, Príbeh o siedmich obesených, Diablov denník. "Leonid Andrejev je nepochybne najvýznamnejším ruským spisovateľom konca 19. storočia a prvých dvoch dekád 20. storočia. Vo svojej tvorbe spája to najlepšie z dvoch velikánov klasickej ruskej prózy - Dostojevského a Čechova. Diablov denník a iné novely je výberom z jeho prozaickej tvorby, obsahuje päť noviel vrátane novely Diablov denník, ktorá v slovenskom preklade vychádza prvý raz, a dnes už klasického diela Príbeh o siedmich obesených. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia." - oficiálny text distribútora Prvýkrát v tomto preklade vychádzajú aj ostatné novely.

Prítomnosť sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru v slovenskej politike, spoločnosti a kultúre je podstatná a všestranná. Všetky tieto témy sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov, ktoré s ním takmer rok viedol Ján Štrasser. Detailne sa v nich venujú Bútorovmu detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému i osobnému životu, analyzujú domácu i zahraničnú politiku a tie najpálčivejšie témy, ktoré hýbali a hýbu svetom: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva, pandémiu ochorenia COVID-19 a mnohé ďalšie.

Existuje hranica medzi životom a smrťou? Je smrť hranicou života? O tele vieme viac ako o duši. Nikto predsa nenakreslí atlas duše. Občas sa však podarí zachytiť akýsi hraničný priestor medzi nimi. A práve tam cítiť jemné vibrácie, sotva badateľné detaily, o ktorých sa takmer nedá hovoriť naším obmedzeným jazykom. No čím dlhšie človek žije, tým silnejšie ho ten priestor priťahuje. Ľudmila Ulická vo svojej najnovšej knihe O tele duše skúma telo aj dušu svojich hrdinov a opisuje ich v zlomových okamihoch života, keď telesné nemožno oddeliť od duševného.

Štrasserove satirické piesňové texty, vytvorené pre televíznu talk show Milana Markoviča v roku 1994, odrážajú autorovu náladu v dobe vrcholného mečiarizmu na Slovensku. Doslov: Július Satinský

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser ponúka čitateľom druhú knihu rozhovorov, v ktorej sa do slovného tanca vyzval herečka Kamila Magálová. Táto talentovaná herečka upútala pozornosť už od začiatku svojej kariéry, kedy sa presadila nielen v divadle, ale aj v televízii. Vďaka svojmu všestrannému hereckému umeniu, šarmu a civilnému prejavu sa rýchlo zaradila medzi obľúbené hviezdy. Zaujímavé je, že jej sláva v čase, keď mnohí jej rovesníci upadajú do zabudnutia, naopak rastie. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Za jej žiarivým úsmevom sa skrývajú aj smutné životné míľniky: vyrastala v neúplnej rodine, stratila matku v mladom veku, a po smrti starých rodičov sa odcudzila s bratom. Kamila je nielen skvelá herečka, ale aj výborná speváčka, známa ako nezabudnuteľná hrdinka prvého slovenského muzikálu. Okrem herectva je aj talentovanou kuchárkou, ktorá už niekoľko rokov prináša nové recepty a nápady v obľúbenej relácii. Je to skrátka žena do voza aj do koča.

Štrasserova literárnokritická činnosť sa vyznačuje úsilím o vyhmatnutie podstaty posudzovaného diela, dať do súvislosti jeho obsah a význam s jeho tvarom. S obľubou (a dobre) píše o dielach vecnej literatúry, o denníkoch, memoároch, zaujíma ho humoristická a satirická literatúra, skrátka texty, ktoré sú naviazané na konkrétny historický a spoločenský kontext. Pretriedil ich a upratal do 272 strán knižky s lakonickým názvom Čítam… (Texty o literatúre a literárnom živote 1988–2012).

Spisovateľa, textára a prekladateľa Jána Štrassera v posledných mesiacoch zamestnávali naraz tri ženy: moderátorka Adela Banášová, herečka Petra Polnišová a sopranistka Adriana Kučerová. Túto výnimočnú kombináciu talentu sa mu podarilo priviesť dokopy vo svojej najnovšej knihe rozhovorov s príznačným názvom TRI. Napriek tomu, že sú všetky tri mediálne známe, v knihe hovoria najmä o doteraz neznámych faktoch z ich života. Čitateľ sa dozvie nielen o ich vzťahoch, ktoré rozoberajú veľmi otvorene, ale napríklad aj o tom, že Adriana Kučerová miluje extrémne situácie pri cestovaní, ako sú výbuchy sopky, kedy si Adela Banášová vykladá tarotové karty a prečo Petra Polnišová utekala z domu.

Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme.

V spontánne napísanej zbierke Denne vynikajú ľúbostné epizódy so sviežo načrtnutými interiérovými detailmi, ktoré dotvárajú spolunažívanie muža so ženou. Od nahliadnutia do celkom všednej situácie básnik dospieva k prekvapivému myšlienkovému uzáveru alebo dvojzmyselnej pointe.

„Som užitočný pre ľudí, na ktorých mi záleží, a svojou prácou pre krajinu, v ktorej žijem.“ Grigorij Mesežnikov je známy politológ, politicky analytik a silný hlas občianskej spoločnosti, ktorý sa venuje domácej i zahraničnej politike. Je spoluzakladateľom a súčasným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky. V rozhovoroch s Jánom Štrasserom odhaľuje svoje detstvo a dospievanie v sovietskom Rusku, hovorí o štúdiách, rodine aj o príchode do Československa a živote v novej domovine. Kľúčovými témami knihy sú Rusko a Ukrajina, Izrael a súčasná situácia na Blízkom Východe, ako aj strastiplná cesta Slovenska od Nežnej revolúcie cez éru mečiarizmu až po dramatické covidové roky a aktuálnu vládu Fico 4.0. Grišov životný príbeh je plný radostných osobných momentov aj pracovných úspechov, na konte má desiatky kníh a stovky mediálnych výstupov. Prečo sa aj on ocitol na zozname vraha zo Zámockej?

Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania... - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca

Po úspešných knihách rozhovorov Jána Štrassera s Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou, prichádza vydavateľstvo Forza Music s ďalším dielom tejto "interview" edície. Marián Labuda otvorene hovorí o všetkom, o čom inak odmieta komunikovať s bulvárnymi médiami, ale predovšetkým o svojej divadelnej a filmovej hereckej práci.

V knize Dobrý den z Bratislavy jsou sdruženy fejetony z Lidových novin a texty písní z pořadu Milana Markoviče Na šikmé ploše.

Rozhovory s knižnými vydavateľmi na Slovensku (K. K. Bagala, Juraj Heger, Peter Chalupa, Albert Marenčin ml., Vladimír Michal, Peter Milčák, Oleg Pastier, László Szigeti).

František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. Už od vysokoškolských štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. Hovorí o Charte 77, slovenskom samizdate, sviečkovej manifestácii, delení Československa aj mečiarizme. Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu.

Biografická kniha předního československého herce o dětství, divadle, herectví, humoru, filmu, soukromí a rubu a líci slávy. Na podzim roku 2006 se populární slovenský básník, textař, publicista a překladatel Ján Štrasser zeptal svého přítele Mariána Labudy, zda by nebyl ochotný strávit s ním nějaký čas a odpovídat mu na otázky, které se dotýkají Labudova života, práce, rodiny, přátel, zálib či názorů. Marian Labuda souhlasil a následné intenzivní schůzky a povídání si dalo základ této knize. Ve své zpovědi se nevyhýbá ani tak závažným tématům jako byla tragická autonehoda v listopadu 2005.

Piesňové texty Jána Štrassra vytvorené pre Večery Milana Markoviča 1993.

Už dávno není jen dcerou svého slavného otce. Zuzana Kronerová je tragikomička, herečka, aktivistka a žena s názorem. Rozhovor Jána Štrassera s ní není jen vzpomínáním na dětství a kariéru, ale přináší i pohled do československého divadelního a filmového světa. Štrasser, jako zkušený dramaturg, zachycuje nejen její osobní život, ale i širší kontext společnosti. Kniha obsahuje množství fotografií z jejího soukromého archivu i z archivů divadel a filmových společností. Zuzana, úspěšná herečka s dvěma Zlatými lvy, se v posledních letech etablovala v Čechách. V české jazykové mutaci vychází pod názvem Optimistka z přesvědčení. Vzpomíná na rozhovory se svým otcem, významným hercem Jozefem Kronerem, který jí řekl, že nemusí být slavná, stačí, když občas rozčeří vody. Narodila se v Martině a pochází ze slavného hereckého rodu. Hrála v různých divadlech, jako je Divadlo pro děti a mládež v Trnavě, Nová scéna v Bratislavě a Slovenské národní divadlo. Od devadesátých let pravidelně natáčí v Čechách a kromě herectví se věnuje i zpěvu a pedagogické činnosti na VŠMU v Bratislavě. Je aktivní v občanských iniciativách.

Súborné vydanie básnickej tvorby Jána Štrassera. Deväť básnických zbierok doplnených časopiseckými ranými básňami a dosiaľ nepublikovanými novými.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser prichádza túto jeseň s novou knihou rozhovorov, v ktorej sa zhovára s Emíliou Vášáryovou, významnou postavou slovenskej divadelnej a filmovej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala aj českých tvorcov, pričom kultový film Až přijde kocour ju katapultoval na výslnie. Emília Vášáryová, právom označovaná za „československú umelkyňu“, očarila generácie divákov svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom. Jej herecký repertoár zahŕňa rôznorodé postavy, od rozšafnej grófky po psychicky narušenú hrdinku, pričom stvárnila aj ideál slovenských dievčat. S pribúdajúcimi rokmi sa jej úlohy rozšírili o zrelé ženy a charakterové postavy. Prvé rozhovory s ňou nahral Štrasser pred tromi rokmi, avšak ťažká choroba a smrť jej manžela prerušili práce na knihe, ktorá sa obnovila na jar tohto roku. Vášáryová patrí k hereckým osobnostiam, ktorých umenie s vekom nestráca na kvalite. V roku 2004 získala prestížne ocenenie Český lev za výkon vo filme Horem pádem. Okrem divadla a filmu sa objavuje aj v televíznych seriáloch a učí na vysokej škole múzických umení. Jej predčasne zosnulý otec mal významný vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti, pričom jej odkaz zostáva v jej živote kľúčový.

Ďalšia z knihy rozhovorov známeho spisovateľa a publicistu Jána Štrassera tentokrát s naším najpopulárnejším a najvýznamnejším džezovým spevákom Petrom Lipom, ktorý v máji oslávi životné jubileum. Peter Lipa, ktorý svoju kariéru odštartoval v už še sťdesiatych rokov, sa v nej vracia do svojho detstva, rokov dospievania, prvých dotykov s hudbou a fascináciou džezom, až po nesmelé začiatky ako profesionál, neúnavný propagátor džezu a zakladateľ nášho najvýznamnejšieho a zatiaľ jediného džezového podujatia: Bratislavských džezových dní. V rozhovore sa Štrasser nevyhýba ani spoločenským témam, pýta sa na postoje, ktoré Lipa zaujal počas turbulentných rokov 1968 a 1989, na rodinné vzťahy alebo či sa dá z džezu zbohatnúť. Výsledkom je skvele napísaná kniha, ktorá predstavuje speváka nielen ako umelca, ale aj citlivého a vnímavého človeka.

Niet nad „trefné“ slová. Aj tak by sa dala charakterizovať najnovšia básnická zbierka Jána Štrassera. Očné pozadie tentoraz zostalo zaostrené dovnútra. Zaostrené na básne. Knihu na Literárnom soirée v kaviarni Black Rose čiernou kávou pokrstil Dušan Dušek za pomoci herečky Lucie Piussi a výtvarníka Deža Tótha. Okrem prvej a poslednej časti, ktoré autor uvádza ako Po starom a Skice k poznámkam knižka obsahuje aj 18 rozkošných haiku. A práve obľúbenú, pôvodne japonskú formu miniatúrnych básní dopĺňajú ilustrácie – technické náčrty miestností, v ktorých je zariadenie označené použitými slovami. Kniha vyšla v spolupráci s vydavateľstvom Modrý Peter Toronto.

Stano Dančiak – skvelý komik, zabávač, nevyčerpateľná studnica humorných nápadov... Herec legendárneho Divadla na korze, neskôr Novej scény a SND, nezabudnuteľný James z humoristických scénok Lord Norton a jeho sluha James, muž tisícich tvárí v sérii grotesiek Bud Bindi a herec, ktorý prepožičal svoj hlas inšpektorovi Derrickovi a chlpatej príšerke Alfovi. Stano Dančiak pred niekoľkými rokmi stratil zrak, no nestratil chuť byť naďalej aktívny v divadelnom i osobnom živote. O jeho detstve, mladosti, športových aktivitách, hereckej práci, názoroch na svet okolo nás sa s ním zhovára Ján Štrasser.

Ďalší titul zo série rozhovorov známeho publicistu a spisovateľa Jána Štrassera. Jeho partnerom na dialóg je legenda slovenského herectva, nezabudnuteľný televízny doktor Sova, ale predovšetkým výborný herec a mimoriadny človek Ladislav Chudík, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho jubilea. Rodák z Hronca, ku ktorému sa s hrdosťou hlási, s pozoruhodnou úprimnosťou odpovedá na každú aj tú najháklivejšiu otázku, priznáva sa k pochybnostiam, ktoré ho sprevádzajú celým životom, netají sa svojimi politickými postojmi či názormi na dobu a spoločnosť.

Originálne románové svedectvo o jednom storočí v dejinách Ruska od boľševickej revolúcie v roku 1917 až po rok 2017. Základným znakom toho storočia bola neistota. Popredný ruský prozaik a dramatik Alexej Slapovskij svoju sugestívnu výpoveď podáva prostredníctvom dejín jedného ruského rodu, no nie je to rodinná sága, ale fascinujúca historická i žánrová koláž - v denníkoch, listoch, dokumentoch, poviedkach i dialógoch. Autor na okraj svojho diela výstižne podotkol: „Každá generácia začína žiť doslova odznova, od tej predošlej zdedí iba to, čo sa u nás nemení - striedanie zmien s nepredvídateľným výsledkom.“

K predchádzajúcim knihám rozhovorov s Jánom Štrasserom a so známymi osobnosťami pribudla ďalšia, rozhovory s Kamilom Peterajom.

Lyrické scény podle Puškinova románu veršem zhudebnil Petr Iljič Čajkovskij přeloženo Jelenou Holečkovou Nový překlad libreta, pořízený pro pražské Nár. divadlo r. 1945, nahrazuje dřívější převod Marie Červinkové-Riegrové z r. 1888. Podržuje ze staršího zčeštění některé významné verše, dnes již spjaté s předními postavami opery: jinak ovšem zavádí čistě hudební deklamaci a snaží se o řeč živou, prostou, lehkou a lidsky výstižnou - tj. dávající vytušit charakterní pravdivost jednajících osob.

V zimě a na jaře roku 2005 téměř čtyři měsíce jednou až dvakrát týdně se potkával autor knihy u Milana Lasici doma nebo v jeho divadelní šatně ve Štúdiu L + S a povídali si. Na každý rozhovor balo pečlivě připraveno téma a řada otázek, ale skoro vždycky se to nějak zvrtlo: Drobná vedlejší otázka otevřela jiný motiv, jiné téma a Lasicovo vyprávění se vydalo vlastní cestou. Bylo to velmi zajímavé, vzrušující. Milan Lasica umí vyprávět a má o čem vyprávět a tato kniha je toho důkazem. Jen mi je škoda, že písmena a papír nedokážou zprostředkovat zvukovou podobu rozhovorů a hlavně smích. V době, kdy se pulty knihkupectví prohýbají pod haldami biografických knih o nejrůznějších celebritách a "celebritách", taková osobnost jako Milan Lasica žádnou knihu, v níž by byl hlavní postavou, nemá. Tak to Autor zkusil napravit.

Publicistické texty spisovateľa, prekladateľa a textára Jána Štrassera, zhrnuté v tejto knihe, vychádzali v týždenníku Domino fórum. Plynulo nadväzujú na autorovu publicistiku, ktorá vyšla v roku 1999 v knihe Dvojhlavá karta a jej súčasťou sú aj texty satirických piesní, ktoré odzneli v televíznom programe Večer Milana Markoviča.

Jeden z najznámejších slovenských básnikov a textárov predstavuje výber zo svojej, najmä ľúbostnej tvorby pod príznačným názvom Stala sa nám láska. Mnohé z básní Jána Štrassera boli zhudobnené a podnes nám znejú nielen v sluchu, ale i v duši. Vieš, jedna láska je vždy prvá, Zažni aspoň v jednom okne či Tlaková níž sú texty, ktorým ani roky neuberajú na dráždivej, erotickej príchutí. Výber má nápaditú grafickú úpravu a je určený každému, kto rád podľahne najkrajšiemu ľudskému citu, ktorým láska nepochybne je.

Ján Štrasser sa stretával s Jozefom Haštom od októbra 2019 do marca 2020. Polrok ich spoločných rozhovorov je zaznamenaný v tejto knihe. "Spoznáte v nej doktora Jozefa Hašta, významného odborníka na ľudskú dušu a terapeuta jej problémov, ale zároveň Jozefa Hašta - človeka z mäsa a kostí, aktívneho občana, bytostného demokrata a mysliteľa hlboko reflektujúceho problémy sveta, v ktorom žijeme. Ľudia ako doktor Jozef Hašto sú a vyzerá to tak, že ešte dlho budú na Slovensku v menšine. Dokonca vo výraznej menšine. Tým väčšmi si zaslúžia, aby o nich vedela väčšina. Výrazná väčšina. Môžu, ba mali by byť pre ňu obohatením a životnou inšpiráciou.” - Ján Štrasser

Súčasné slovenské haiku básne od slovenského básnika a prekladateľa.

Original fables in verse including one about Judge Fox who delivers a guilty ruling to a sheep in order to take advantage of the defendant's carcass and another about the unsuccessful cooperative efforts of a swan, a crab and a pike to pull a cart.

Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba. Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou.

Zbierka haiku trinástich slovenských autorov, z ktorých každý na úvod zodpovie na otázky prečo píše haiku, čím ho haiku zaujalo a čo všetko sa dá úsporným haiku napísať.

Dvanásť rozhovorov skúseného publicistu, textára a básnika Jána Štrassera s jedinečnou osobnosťou našej kultúry Milanom Lasicom o všetkom, čo sme v uplynulých dvanástich mesiacoch na Slovensku, ale i vo svete prežívali. Vtipne a so šarmom komentované udalosti, ale i rôzne kauzy, ktoré nám priamo či nepriamo zasiahli do života. Otázky aktuálne, odpovede nadčasové.

Zdena Studenková je vynikajúca herečka, má šarm, temperament, inteligenciu a je otvorená, nemá problém jasne a ostro formulovať svoje nezriedka kontroverzné postoje.

Traja kamaráti sa rozhodnú, že na narodeniny darujú svojmu priateľovi múmiu vodcu národov. Plukovník kremeľskej ochranky Vladimír Iľjič má narodeniny naraz s veľkým Iľjičom Leninom a je jeho veľkým obdivovateľom. Doktor z Izraela, vedec z Dánska a miliardár – oligarcha dajú za bieleho dňa ukradnúť Lenina z mauzólea. Odvezú ho na oligarchovu jachtu. Prepadové komando však jachtu potopí. Zachránia sa len dvaja kamaráti – doktor z Izraela a plukovník. A – Lenin, ktorý ožije a začne organizovať novú revolúciu. Angažuje sa v extrémistickej strane... a strhne masy. Groteska sa mení na tragigrotesku... Humoristický román Ukradnúť Lenina (Ukrasť Lenina) s podtitulom Sitzrealistická fantázia. Základ je reálny – v Rusku už celé roky neutícha spor okolo možnosti zrušiť Leninovo mauzóleum na Červenom námestí v Moskve a pochovať Lenina do zeme. Autor s iróniou a talentom tvoriť historické paralely rozpráva o tom, ako súčasné Rusko modifikuje kult osobnosti.

Spisovateľ Ján Štrasser (1946) začal svoju literárnu dráhu v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia ako básnik, no zároveň sa v tom čase profiloval ako literárny kritik so zameraním na vtedajšiu mladú poéziu. Patril medzi ťažiskových autorov časopisu Mladá tvorba. Nastupujúca normalizácia zlikvidovala Mladú tvorbu a tým aj aj Štrasserove literárnokritické aktivity. Kniha Čítal som... je výberom z jeho literárnokritických textov, publikovaných v rokoch 1965 – 1971.

V bohatej knižnej tvorbe rozhovorov Jána Štrassera je táto kniha výnimočná. Skúsený autor Štrasser tentoraz nespovedá čitateľovi známu osobnosť z oblasti umenia, ako sme boli dosiaľ zvknutí, ale predstavuje nám tentoraz popredného slovenského lekára. Majster v kladení otázok Ján Štrasser dokázal aj v tejto publikácii pútavo priblížiť život a prácu lekára, prednostu Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Prof. MUDr. Ján Koller zachránil životy a vrátil zdravie doslova tisíckam ľudí, ktorí utrpeli vážne poranenia a ktorí sa jeho pričinením mohli vrátiť k svojim blízkym a zaradiť sa do spoločnosti. Tento významný odborník a obetavý lekár si takúto knihu skutočne zaslúžil už dávno. Grafická úprava a dizajn knihy AppleStudio Ján Novák. Vychádza v edícii Effigies. Prvých 100 kupujúcich dostane ako prémiu knihu Jána Štrassera Zavadzajme tu!

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii. Starorímsky filozof a básnik Titus Lucretius Carus povedal, že maličkosť dokáže nastaviť veľkej veci zrkadlo a priviesť nás tým na stopu pravdy. Z Písanky vyplýva, že pre život Jána Štrassera sú maličkosti, ktoré sa v nej nachádzajú, naozaj dôležité. Tie vážne, aj tie veselé. Francúzsky spisovateľ Anatole France to povedal presne: Maličkosti zaberajú v živote veľké miesto. Vychádza v edícii ARCUS s ilustráciami Fera Liptáka a grafickej úprave Matúša Chalupu.

Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch.

To o šťastnom detstve si vymysleli dospelí, aby sa nemuseli hanbiť. Je len šťastná dospelosť. Šťastné detstvo nie je a nemôže byť. Spýtajte sa hociktorého dieťaťa. Začnime od práce. Dospelí majú v našej krajine sedemhodinový pracovný deň. Žiak sedí šesť hodín v škole a potom, i keďsa učí na trojky ako ja, musí sa pripravovať na vyučovanie. To znamená, že má deväťhodinový pracovný deň ako v najzaostalejších koloniálnych krajinách. Ak sa dospelému v práci dačo nepodarí, všetci s ním cítia, všetci ho ľutujú. Keď mamino oddelenie zbabralo akýsi projekt, všetci hovorili: Ach, Jelena, chápeme vás. Nepotrebujete pomoc, nepôjdete do kúpeľov? A mama strúhala smutnú tvár a hovorila, že je preto veľmi nešťastná. No keď som ja chytila štvorku z algebry, celý dvor sa mi smial a každý, kto ma stretol, sa spytoval, čo som to nevedela. A zmrzlinárka, ktorú do toho nič, povedala, že štvorkárkam zmrzlina škodí.

Najprv profesia novinára, potom skúsenosti vojnového stíhača a nakoniec prax skúšobného pilota, to všetko bolo výbornou školou pre autora tejto knihy, ktorej dej uvádza čitateľa do prostredia letiska, medzi skúšobných pilotov. Na pozadí vzrušujúcich príbehov sa čitateľ zoznamuje s prácou iso súkromným životom týchto tvrdých chlapov. V ich živote sa každodenná práca mení na dobrodružstvo a naopak, dobrodružstvo sa stáva každodennou záležitosťou. Hlavnou postavou je pilot Viktor, zoznámite sa s jeho prácou aj súkromným životom... 2. vydanie v rámci edície Stopy.

Sestra moja - život je najoriginálnejšia z Pasternakových básnických zbierok. Bezprostredne za ňou nasleduje prvá próza, oslobodená od novelisticko-romantických klišé.

Satirik a kabaretiér Milan Markovič z pozície občana-demokrata a pravdaže s neodmysliteľnou dávkou humoru a irónie poukazuje na to, ako sa politika premieta do života a myslenia občanov, no rovnako dôležitá je preňho aj druhá strana mince – ako sa spôsob života a uvažovanie občanov premietajú do politiky. Jeho fejtóny a glosy sú v skvelej symbióze s textami piesní Jána Štrassera, ktoré odzneli v televíznych Večeroch Milana Markoviča.

Ján Štrasser - publicista, básnik, prekladateľ, textár - je prítomný v slovenskej literatúre vyše tridsať rokov. Nová zbierka obsahuje nepublikované básne z posledných rokov. S iróniou a sebairóniou, s akou pristupuje k téme plynúceho ľudského životného času, nadľahčuje vážnosť témy a ukazuje, že staré železo je schopné vzdorovať neúprosnému času.Štrasserove básne sa vyznačujú humorom, aforistickými nápadmi, prekvapujúcimi pointami. Svoj skrytý apel na tolerantný postoj človeka k človeku uskutočňuje bez akéhokoľvek moralizovania.

Kniha rozhovorov dvoch básnikov, bývalých kolegov z priekopníckej Mladej tvorby, zainteresovanými otázkami Jána Štrassera a veľmi osobnými odpoveďami Jána Buzássyho ponúka čitateľovi pohľad na život a tvorbu jedného z najvýraznejších "intelektuálnych " básnikov našej súčasnej literatúry v kontexte celej jeho generácie. Ide o druhý titul z edičného radu memoárových kníh (po spomienkovej knihe Alberta Marenčina Čo nevošlo do dejín, 2012), ktorými chce LIC priniesť verejnosti ucelený pohľad na význa mných slovenských spisovateľov.

Prvá časť knihy básní Až (Čierna skrinka) obsahuje po jednom texte zo všetkých mojich doterajších zbierok básní a piesňových textov. Druhá časť (Slimačo) je samostatnou novou zbierkou.