Agneta Pleijel Ordre des livres (chronologique)

Mi történik, ha találkozik két olyan különböző személyiség, mint az osztrák expresszionista festő, Oskar Kokoschka és valószínűleg a legismertebb angol detektívregény-író, Agatha Christie? Milyen beszélgetéseket folytathatnak ezek a különc egyének, amikor együtt kell tölteniük az időt, amíg egy portré elkészül? Agneta Pleijel regénye a nagy művészek találkozásáról nyílik meg, amikor Agatha Christie férje és unokája megkérik a festőt, hogy készítsen portrét a különleges feleségéről és nagymamájáról. Agatha, bizonyos mértékig ellenkezve, engedi, hogy a neves festő megörökítse őt, miközben közvetlen, gyakran nagyon személyes kérdéseket tesz fel a festő Alma Mahlerhez fűződő problémás viszonyáról. A hat ülés során, amelyeket Kokoschka kikötött, a szereplők lehetőséget kapnak arra, hogy egymás lelkébe lássanak, és a tervezett portré egy dupla portrévá alakul, amely mindkettőjük számára értéket nyer.

I sin nya roman, en fortsättning på Spådomen, bygger Agneta Pleijel på minnen av den unga kvinna som från 60-talet och framåt var hon. En omodern etta i Haga i Göteborg och ämnet litteraturhistoria är startpunkten och studierna går bra. Men hur kommer man åt livets honung? Ryms livet verkligen i litteraturen?Vad vill männen? Hur matcha önskningarna som stiger ur deras dröm om kvinnan? Hur ta sig ut ur ett äktenskap som inte är ens eget, utan föräldrarnas? Det är lätt att gå vilse i allt som är outsagt. Men det är vad hon vill hitta språk för, i böckerna, i de många kärleksrelationerna, i tilltron och tvivlet på sig själv.Hon är karsk, ömtålig och ensam. Mannen är han som måste utforskas. Frågorna tätnar om var gränsen går mellan ett du och ett jag, (och mellan kropp och själ). Det är en laddad, vacker, skarp och drastisk berättelse om en ung kvinna som vill forma sitt eget liv och längtar efter att ta språnget och börja skriva.

1. De chirurgijn van de koningin2. De komediant van de koning3. Zus en broerBundeling van drie verhalen over Pleijels Zweedse familie: van Herman Schützer, lijfarts van de koningin; over toneelspeler Lars Hjortsberg, lieveling van de koning; tot Lars’ kleinkinderen, de doofstomme Albert en de muzikale Helena. Albert strijdt tegen zijn beperkingen, Helena tegen de regels van hun strenge vader.

Stockholm, eind achttiende eeuw. Herman Schützer, lijfarts van koningin Lovisa Ulrika van Zweden, is een bevlogen medicus die zich als een van de eerste artsen bekwaamt in de gynaecologie. Hij is zijn tijd ver vooruit en komt daardoor in conflict met andere (hof)artsen. Maar hoeveel hij ook van het vrouwelijk lichaam af weet, van de vrouw als persoon begrijpt hij weinig: hij gaat zo op in zijn werk dat hij doof en blind is voor de behoeften van zijn jonge vrouw Nella. Agneta Pleijel baseerde dit verhaal op de nagelaten geschriften van haar verre voorvader Herman Schützer.

In de levens van de antropoloog Bronislaw Malinowski en de schilder en schrijver Stanislaw Witkiewicz tekent zich de geschiedenis van Polen in de twintigste eeuw af.

Štokholm v novembri, arktické mesto. Na Balkáne je vojna. Žena, žena intelektuálka, prežíva pád. Jej muž miluje okrem nej aj inú ženu. Miluje ich obe. Tým to prestáva byť klasický trojuholník. Niekto musí niečo urobiť. Muž to neurobí, úporne miluje jednu i druhú. Rozťať to musí jedna zo žien. Ktorá? Napokon to urobí ona. Skončí ten bolestný, zraňujúci vzťah. A tu sa vynára, či znovu vynára, ďalší muž. Práve v pravú chvíľu. Ten muž prichádza z vojnou zmietanej Juhoslávie. Zatiaľ to znie takmer banálne ako sladký príbeh vo väzbe so zlatými písmenami. Ale všetko je inak. Protikladom slova plytký je hlboký a slova banálny je nevšedný. Taký je aj tento príbeh tejto ženy. A nevšedná je i forma, ktorou nám ho autorka rozpráva. Veď ako nazvať útvar, ktorý zväzujú dosky tejto knihy? Tých sto dní poznámok, akýsi denník zo súčasnosti, z minulosti i z budúcnosti, majstrovsky spletený v textový vrkoč.