Gábor Várkonyi Livres

V úvodu publikace přibližuje politickou, vojenskou a společenskou situaci v Uhrách v 16. a na počátku 17. století. V následujících, tematicky vymezených kapitolách sleduje jednotlivá období v životě šlechtické ženy raného novověku v obecnější rovině i na konkrétním případu Alžběty Báthoryové. Autoři hledají na základě literatury i pramenů odpovědi na otázku, jak byla žena šlechtického původu vychovávána a vzdělávána, nakolik mohla být sama sebou a nakolik se musela podřídit dobovým stereotypům a očekáváním. Zabývají se např. sňatkovou politikou, manželstvím, zdravím žen či společenským životem v daném období. Ve druhé části se publikace podrobně věnuje vyšetřování sadistických zločinů, z nichž byla Alžběta Báthoryová obviněna. Na základě studia a střízlivého hodnocení dostupných dokumentů se snaží autoři odlišit mýty od historické reality.

Bola Alžbeta Báthoryová naozaj masovou vrahyňou? Na túto otázku sa pokúšajú nájsť odpoveď dvaja renomovaní historici, ktorí sa zaoberajú „prípadom“ smutne preslávenej čachtickej panej a už niekoľko rokov spolupracujú aj na rôznych medzinárodných vedeckých projektoch. Ich najnovšia kniha je výnimočnou sondou do zmýšľania, zvyklostí a zákonov ľudí v 16. a 17. storočí, v období krutých bojov s Turkami v Uhorsku, keď násilná smrť bola každodennou súčasťou života.

Alžbeta Báthoryová. Meno, ktoré po stáročia evokuje hrôzu, krvavé kúpele a stovky zmarených životov. Bola však skutočne najväčšou vrahyňou v dejinách, alebo sa stala obeťou jednej z najúspešnejších dezinformačných kampaní histórie? V novom, doplnenom vydaní knihy BÁTHORY poskytujú renomovaní historici Tünde Lengyelová a Gábor Várkonyi komplexný historický pohľad na kauzu Alžbety Báthoryovej. Vychádzajú pritom z konkrétnych archívnych zdrojov – historických písomností, zachovaných osobných listov a vyšetrovacích spisov, ako aj širšej historickej reality raného novoveku a dejinných udalostí, ktoré sa odohrávali na pozadí. Postavu grófky Báthoryovej predstavujú v dobovom spoločenskom kontexte – ako aristokratickú vdovu, žijúcu v zložitých časoch plných neustálych konfliktov, ktorým musela čeliť. Odkrývajú nánosy mýtov, ktoré v roku 1729 spustila kniha jezuitu Turócziho a prinášajú kritický pohľad na vyšetrovanie palatína Juraja Thurza. Na základe analýzy svedeckých výpovedí dokazujú, prečo legenda o 650 obetiach stojí na vratkých základoch, a vysvetľujú politické súvislosti, ktoré mohli viesť k jej obvineniu, uväzneniu a neskoršiemu vzniku legendy o krvavej grófke.