Antonín Hruboň Ordre des livres (chronologique)

Nič sa neskončilo. Slovenský štát z rokov 1939-1945 je aj nie je históriou: hoci jeho fyzickú existenciu ukončili vojská antifašistickej koalície a predstaviteľov režimu HSĽS odsúdili povojnové súdy, ani zďaleka to neznamenalo konečnú bodku. Nová kniha, uvádzaná v súvislosti s 85. výročím vzniku štátu, sa pokúša o bilanciu toho, ako a prečo sa nám s našou národnou traumou (ne)podarilo popasovať. Publikácia predstavuje vôbec jeden z prvých príspevkov do serióznej diskusie, snažiacej sa bez emócií a na základe precízneho výskumu doma i v zahraničí objasniť príčiny vzniku posvätnej aury Slovenského štátu a spomienkového optimizmu naň v povojnovej epoche, analyzovať ich podoby a premeny od roku 1945 do súčasnosti. Kniha nie je obyčajnou historickou bilanciou, ale do značnej miery histológiou našej prítomnosti. Dôraz pritom kladie na to, ako s témou Slovenského štátu manipulatívne pracovali jednotlivé politické a kultúrno-intelektuálne prúdy, ktoré o ére Jozefa Tisa generovali pozitívne stereotypy, nálady a historické povedomie, aké reakcie vyvolávali nimi vytvárané obrazy a ako vo vzájomnej synergii formovali stále pretrvávajúce prostomyseľné mýty. To všetko v piatich kapitolách: s bohatým množstvom zdrojov, fotografických príloh a vo svižnom čítavom jazyku autorského kolektívu.

Nebyť výkonu rozsudku smrti na nádvorí bratislavského Justičného paláca v skoré ráno 18. apríla 1947, táto kniha by možno vôbec nevznikla. Poprava bývalého prezidenta Slovenského štátu ukončila jeho fyzickú existenciu, no súčasne bola impulzom zrodu posmrtného, „druhého“ života. Publikácia nechce byť ďalším z radu životopisov Jozefa Tisa, aspoň nie v štandardnom chápaní. Je predovšetkým históriou predstáv, ktoré sa o ňom vytvorili za uplynulé storočie v rôznych spoločenských podmienkach a režimoch. Tie viedli k sformovaniu mýtov a ich ritualizovanie k vymodelovaniu do dnešných dní pretrvávajúceho Tisovho svetsko-sakrálneho kultu. Rozprávanie historika Antona Hruboňa tak nevyhnutne prekračuje Rubikon prachom zapadnutých dejín a stáva sa aj výpoveďou o súčasnej slovenskej spoločnosti, jej kultúrnych mantrách, konfliktoch a (ne)schopnosti narúšať vlastné archimedovské kruhy...

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.

Životnosť politikov na politickom piedestáli je obvykle pár rokov, trvácnosť politických režimov nanajvýš pár desaťročí, no politické ideológie prežívajú celé generácie, niekedy stáročia. Napriek tomu, že príťažlivá sila nacionalizmu, fašizmu a jeho najradikálnejšieho variantu nacizmu Európu i Slovensko priviedla za prah pekla, zďaleka nepovedali svoje posledné slovo. Mefisto v prezlečenom kabáte pokúša naše citlivé pudy aj na začiatku druhej pätiny 21. storočia a je len na nás, či odoláme alebo prijmeme jeho ponuku priložiť ruku k repríze konfliktov a ľudských tragédií v mene krížov, o ktorých vypovedá táto zbierka esejí. Známy slovenský historik a autor viacerých úspešných knižných publikácií Anton Hruboň podáva vo svojich textoch obraz o naci(onali)zmoch na Slovensku a v Európe 20. storočia s nepríjemne aktuálnymi presahmi do súčasnosti. Na pozadí rôznych námetov od Jozefa Tisa, Slovenského štátu a medzinárodného fašizmu, cez vrenia česko-slovenských a slovensko-maďarských vzťahov až po zradikalizované politické kresťanstvo a besnenia občianskej vojny v Juhoslávii vykresľuje dôsledky mystického posadnutia vlastnou vlajkou a činov páchaných v opojení endorfínov nadradenosti.

Nič nedokáže o režime Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vypovedať výrečnejšie než autentické pramene, ktoré po sebe sám zanechal. Komentovaná „čítanka“ je pomyselným strojom času, prenášajúci nás do doby, keď demokracia bola v Európe v ofsajde a pravidlá hry určovali fašistické mocnosti. Texty v antológii na jednom mieste demonštrujú celé spektrum ľudáckeho myšlienkového sveta: jeho najvnútornejšie svetonázorové pravdy, zakladateľské a budovateľské mýty Slovenského štátu, podoby kultu osobnosti, napodobňovanie propagandy národnosocialistického „veľkého brata“, ako aj bizarné formy povojnového legendarizovania štátu a jeho prezidenta Jozefa Tisa. Sprievodný výklad čitateľovi demonštruje, ako sa prostredníctvom politického jazyka menil duch pôvodne nacionalisticko-autoritatívneho režimu, ktorý sa pod vplyvom domácich a zahraničných faktorov premenil na režim národnosocialistického typu, až napokon zmutoval do hybridného režimu bez jasnej politickej identity. Je to výpoveď o mentalite politickej kultúry, ktorá po roku 1945 prežila svoju klinickú smrť a v slovenskej spoločnosti prežíva dodnes.

Jedinečná publikácia, určená najmä milovníkom histórie a zberateľom, dokumentuje kolorit centra Dolného Liptova od konca 19. storočia do polovice 20. storočia. Ružomberok bol v tomto období dynamicky sa rozvíjajúcou metropolou stredného Slovenska, ktorá vstúpila do povedomia verejnosti ako moderné priemyselné mesto široko-ďaleko známe papierenskou a bavlnárskou produkciou. Reprezentatívna monografia v zrkadle štyroch stoviek starých pohľadníc dokazuje, že Ružomberok bol nielen priemyselným tigrom bývalého Horného Uhorska, ale aj pulzujúcou tepnou spoločenského, politického a kultúrneho života naprieč všetkými štátmi a režimami. Prijmite pozvanie na prechádzku jeho historickými uličkami a mestskými časťami, poobhliadajte si z rôznych uhlov jeho architektonické dominanty, pestrú scenériu obchodíkov na korze či čaro dnes už neexistujúcich zákutí, nadchnite sa panorámami mesta v podobe, v akej ho nepoznáte. Vitajte v starom Ružomberku!

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Zborník predstavuje jeden z viacerých kolektívnych výstupov riešiteľov a spolupracovníkov výskumnej úlohy VEGA č. 1/0581/15 „Identifikácia a podoby protikomunistického odboja na Slovensku v historickom kontexte krajín bývalého východného bloku.

Výpravná plnofarebná publikácia mapuje najstaršie dejiny jednej z najvýznamnejších nemocníc na Slovensku, ktorá si nedávno pripomenula storočnicu svojej existencie. Publikovanú kolekciu 93 historických pohľadníc a fotografií z archívov a súkromných zbierok, zachytávajúcu počiatky nemocnice, jej rozvoj, ale aj bežný život v nej v období Rakúsko-Uhorska, Československej republiky a Slovenského štátu, dopĺňajú sprievodné texty prezentujúce jej históriu rámcovanú rokmi 1914/15 – 1945. Pútavo písané rozprávanie v kombinácii s obrazovým materiálom čitateľa autenticky vtiahne do časom zaviatych dejín, keď sa v preplnených drevených barakoch tlačili stovky hospitalizovaných vojakov mnohých národností alebo keď sa ako súčasť liečebnej terapie pacientom podávalo biele víno či koňak...

Historický prierez od počiatkov po prah súčasnosti Publikácia historika Antona Hruboňa Cesty nemeckej kultúry v toku storočí slúži primárne ako vysokoškolská učebnica pre poslucháčov európskych kultúrnych štúdií, kulturológie, histórie, germanistiky a ďalších príbuzných disciplín, sekundárne však osloví i širší okruh čitateľov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť prehľad o jednej z kultúr, tvoriacich neoddeliteľnú a v mnohých aspektoch dejinotvornú súčasť kultúry celej európskej civilizácie. Publikácia systematizuje poznatky z vývoja nemeckej spoločnosti a kultúry chronologicky od najstarších čias po znovuzjednotenie Nemecka roku 1990. Obsah pojmu kultúra neredukuje len na umenie (tzv. vyššiu kultúru), ale vníma ju širšie ako komplex duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti v určitých spoločensko-politických mantineloch a súbor sociálnych interakcií dávajúcich tvar celému systému fungovania nemeckej spoločnosti a jej predchodcov. V rámci jednotlivých kapitol sa okrem vykreslenia spoločensko-politickej línie venuje vývinovým problémom s interdisciplinárnymi presahmi do etnológie, religionistiky, filozofie, lingvistiky, kunsthistórie a literatúry.

Hlinkova garda v období nemeckej okupácie zažila po vypuknutí Slovenského národného povstania akési vzkriesenie. Po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave, čo jej umožnilo na krátko realizovať mocenské ambície, tentokrát pod vedením najortodoxnejších národných socialistov okolo Otomara Kubalu. Kubalova skupina sa snažila prezentovať ako najrýdzejší Slováci, odhodlaní brániť slovenskú nezávislosť. Mladý historik Anton Hruboň analyzuje postavenie tejto organizácie v kontexte nacistického okupačného systému, pričom sa zameriava na politické, vojenské a perzekučné aspekty jej činnosti v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa pokúša objasniť, čo Hlinkova garda bola, aké vplyvy formovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii. Práca sa zaoberá aj otázkami spolupráce s nacistickým režimom, úsilím o pretvorenie Slovenska a vývinom ľudáckeho režimu. Problematika HG bola doteraz v odbornej literatúre chápaná izolovane, akoby neexistovali vonkajšie vplyvy. Hruboň zasádza tému do rámca slovensko-nemeckých vzťahov a európskych súvzťažností, čím poskytuje novú interpretačnú dimenziu a originálny príspevok do diskusie o najdiskutovanejšom období moderných slovenských dejín.

Dvojjazyčná publikácia Antona Hruboňa a Kataríny Ristveyovej sa pokúša v prehľadnej forme rekonštruovať dominanty vývoja Komárna v rokoch 1938 – 1945 s dôrazom na postavenie menšín v tomto období, predovšetkým slovenskej a židovskej. Na pozadí jednotlivých vývojových fáz režimu v Maďarsku počas vojnových rokov sa autorský tandem zároveň zamýšľa, čo éra šesťročného „prinavrátenia“ Komárňanom v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi decéniami príslušnosti k Československu dala a čo vzala. Ako Komárňania prijali návrat mesta do Maďarska v novembri 1938? Čo jeho pričlenenie k Maďarsku znamenalo pre slovenskú, českú a židovskú menšinu? S akými problémami sa borilo vedenie mesta a čo sužovalo radových obyvateľov v čase zúriacej vojny? Ako sa okupácia krajiny nemeckými vojskami v marci 1944 a nástup pronacistickej Strany šípových krížov k moci v októbri toho istého roku podpísali pod ľudské tragédie komárňanských Židov a ďalších Komárňanov na samom sklonku dosiaľ najhrôzostrašnejšieho konfliktu v moderných dejinách? Odpovede Vám ponúkne text publikácie, ktorá by si mala nájsť miesto v knižnici každého priaznivca dejín strednej Európy v 20. storočí.

Zborník je výstupom z konferencie uskutočnenej v dňoch 24. – 25. apríla 2013 v Krakove pod záštitou Katedry histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Spolku Slovákov v Poľsku a Múzea Slovenského národného povstania. Publikácia, prináša 17 príspevkov od autorov, ktorí sa v nich zaoberajú rôznymi aspektmi problematiky menšín. Štúdie sa venujú celoštátnemu i regionálnemu kontextu, zameriavajúc sa na obdobie rokov 1938 – 1989. Podľa tematického zamerania sú rozdelené do štyroch hlavných blokov: I. Politika, menšiny a moc, II. Slovenské menšinové komunity v zahraničí, III. Menšinové komunity na Slovensku, IV. Menšiny v kontexte hospodárskych aspektov. Zborník je priamym pokračovaním konferenčného cyklu Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989, ktorého prvé dva ročníky sa uskutočnili v rokoch 2011 a 2012 v Banskej Bystrici. Jeho ambíciou je prispieť ku konštruktívnej diskusii o dejinách Slovenska v 20. storočí, hľadať odpovede na pálčivé aktuálne otázky slovenskej historiografie a zároveň klásť nové otázky, ktoré budú stimulovať ďalšiu debatu.

Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.

Zborník Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989 II. je voľným pokračovaním edície konferenčných zborníkov z podujatí organizovaných Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej partnermi. Druhý ročník, na ktorom sa s banskobystrickou Katedrou histórie spolupodieľal Ústav pamäti národa, Múzeum Slovenského národného povstania a Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, zacielil svoju pozornosť na tému Osobnosti známe – neznáme. Snahou autorov súboru publikovaných štúdií je zmapovať zástoj vybraných osobností v kontexte obdobia neslobody. Čitateľ sa dozvie o viac či menej známych stránkach pôsobenia osobností ako Štefan Polakovič, Milo Urban, János Esterházy, Vojtech Tvrdý, Józef Kuraś-Ogień, Andrej Marsina, Vasil Biľak, Gustáv Husák a mnohých ďalších. Špeciálnu časť publikácie tvorí záznam z panelovej diskusie historikov Karola Fremala, Stanislava Mičeva, Martina Lacka a Martina Pekára o hodnotení osobností v historiografickej perspektíve posledných desaťročí.

Čitateľa do problematiky uvedú dva príspevky, ktoré v skratke rekapitulujú doterajšie historické bádanie o partizánoch v kontexte meniacich sa režimov a popisujú prvé skúsenosti Slovákov s partizánskou vojnou na území Sovietskeho zväzu. Ďalších osem príspevkov v rámci druhého bloku má charakter prípadových štúdií o činnosti partizánov v jednotlivých regiónoch počas rokov 1944 – 1945. Prostredníctvom nich si čitateľ uvedomí viacvrstevnatosť témy a nutný individuálny prístup pri hodnotení bojového nasadenia partizánskych skupín. V treťom bloku sa dočíta o niektorých doteraz obchádzaných stránkach problematiky s povojnovým presahom, akými sú antisemitizmus v odbojových zložkách, miesto partizánov v kolektívnej pamäti či ich zobrazenie v socialistickej kinematografii.

Predkladaná kniha je vôbec prvou samostatnou prácou, hodnotiacou činnosť Hlinkovej gardy v oblastnom meradle, no pritom vsadená do celoslovenských súvislostí. Práca rozhodne nepoteší tých čitateľov, ktorí považujú všetkých gardistov za fanatických protižidovských štváčov alebo naopak, hrdinských vlastencov s čistým morálnym štítom...

Rad historických diel dotýkajúcich sa obdobia 1. Slovenskej republiky obohacuje nová publikácia Antona Hruboňa 5. poľná rota Hlinkovej gardy. Hruboňova monografická štúdia mapuje proces formovania roty v kontexte situácie na Slovensku po 29. auguste 1944, jej organizáciu, nasadenie v Banskej Bystrici a Krupine, represívne aktivity voči civilistom, účasť na vojnových zločinoch, ako aj povojnové osudy jej príslušníkov.

Ročenku tvorí 6 odborných štúdií z pera mladej a najmladšej generácie historikov, 2 materiály a dokumenty, diskusia na tému histórie na slovenských univerzitách, anotácie a správy z podujatí.