Peter Sklenčár Livres

Sečovce boli v minulosti považované za židovské mesto. Dôvodom ľf bola skutočnosť, že napriek tomu, že židovská komunita tvorila len jednu tretinu obyvateľov, bola výrazne viditeľná. Takmer všetky obchody na námestí a na hlavnej ulici patrili židovským podnikateľom. Židia stáli na čele bánk, boli právnikmi, lekármi a lekárnikmi. V meste stáli dve modlitebne, dve synagógy a tri židovské cintoríny. Židia sa obliekali, stravovali, rozprávali, a aj žili inak, ako ostatní obyvatelia. Mali podivné písmo a tajuplné sviatky. Toto boli dôvody, prečo boli viditeľní a nápadní. A preto získali Sečovce prívlastok židovské mesto. Oprášme spoločne spomienky na tento zvláštny a tajomný svet. Môže sa však stať, že niektorí čitatelia tomu ani nebudú veriť, že židovské Sečovce vôbec existovali a budú si myslieť, že je to všetko vymyslené.

Táto kniha poteší milovníkov starej podoby mesta Sečovce a priblíži čitateľovi jeho atmosféru z prvej polovice 20. storočia. Sú v nej opísané domy na hlavnej ulici a porozprávané príbehy ich majiteľov, obyvateľov a nájomníkov. Vďaka starým fotografiám sa môžeme vrátiť o sto rokov späť a nazrieť do obchodov, domov a dvorov, zacítiť vtedajšie vône a pachy, či zaspomínať na dobovú módu. Vitajte na prechádzke mestom, ktoré sa stratilo a v pôvodnej podobe už neexistuje. Vitajte v Stratených Sečovciach.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je dominantou, ústredným bodom a duchovným stánkom Sečoviec. Prežil rôzne časy, menili sa jeho patróni, správcovia, kňazi, ale prežil aj časy skazy, keď bol zničený a nanovo povstal z ruín. Nachádza sa v ňom mnoho krásnych a cenných sakrálnych aj umeleckých diel. Jedinečnú duchovnú atmosféru vytvárajú oltáre, krstiteľnica, kazateľnica, plejáda sôch, krásne vitrážové okná či historický organ. Cieľom publikácie bolo opísať a fotograficky zdokumentovať všetky dostupné informácie o minulosti aj súčasnosti sečovského kostola. Môže teda slúžiť ako dobový dokument, ako zdroj informácií, aj ako turistický sprievodca.

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.