Výber zostavil, predslov a kalendár napísal Štefan Strážay. Obsahuje fotografie z literárneho archívu Matice Slovenskej. Rozdelený do 5 častí: 1/ [* bez názvu, zjavne prvotiny] 2/ Nox et solitudo 3/ Verše 4/ [*bez názvu, zjavne posledné básne] 5/ Z prekladov Ďalej výber z korešpondencie a iných textov.
Ivan Krasko (1876 – 1958) – vzdelaním bol chemik, pracoval v cukrovare ako technický adjunkt a popritom písal básne, ktoré dnes tvoria súčasť každej školskej čítanky. Zakladateľ modernej slovenskej lyriky, básnik Ivan Krasko, začal novú éru v slovenskej literatúre a výrazne ovplyvnil slovenskú poéziu celého 20. storočia. Jeho symbolistická poézia, zhrnutá do dvoch zbierok Nox et solitudo (1909) a Verše (1912), je intímnou lyrikou melancholicky stlmených a v rovine výrazu jemne kultivovaných citových a intelektuálnych drám modernisticky vnímavého človeka, spojená tiež s presahmi do sféry nadosobného vzopätia. Zaujme úprimnosťou, krehkosťou a citlivosťou pri téme lásky i naliehavosťou a drásavosťou zobrazenia rozumových kríz a národnej situácie. Zväzok prináša Kraskovu poéziu v priereze od prvotín cez obe básnické knihy po „básne posledné“, zhŕňa jeho prozaickú tvorbu, predstavuje ho ako prekladateľa rumunského básnika Mihaia Eminesca i autora historických štúdií.
Intímna lyrika, väčšina básní sú hlboké vnútorné spovede básnikových pocitov, dominuje pocit smútku, samoty, skľúčenosti, pesimizmu, viny.
Kniha obsahuje básnické zbierky významného slovenského básnika: Provotiny a iné básne, Nox et solitudo, Verše, ďalej preklady M.Eminescua, fejtón a lyrickú prózu - Svadba, Almužna, List mŕtvemu....
Ivan Krasko je jeden z najskvelejších výšľahov našej národnej básnickej myšlienky. Je bojovný ako Chalupka, spanilý ako Sládkovič, priepastne zadumaný ako Janko Kráľ, baladický ako Botto, vážny a strmý ako Hviezdoslav.
