Paramètres
- 221pages
- 8 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.
Achat du livre
Ako písať o dejinách, Paul Veyne
- Langue
- Année de publication
- 1998
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Ako písať o dejinách
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Paul Veyne
- Éditeur
- Chronos (SK)
- Publié
- 1998
- Format
- souple
- Pages
- 221
- ISBN10
- 8096786016
- ISBN13
- 9788096786015
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Sciences sociales, Thème historique, Histoire, Thématique philosophique, Philosophie, Historiographie, Philosophie de l'histoire
- Première publication
- 1971
- Titre original
- Comment on écrit l'historie suivi de Foucault révolutionne l'historie
- Évaluation
- 3,7 sur 5
- Description
- Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.