Severné hranice Slovenska

En savoir plus sur le livre

Kniha ponúka pohľad do kapitoly minulosti nášho národa. Podľa Maura Orbiniho sa územie Slovienov na severe rozprestieralo až po rieku Vislu. Dňa 28. júla 1920 vyniesla Najvyššia rada Dohody verdikt, podľa ktorého 27 slovenských obcí s viac než 25-tisíc obyvateľmi pripadne Poľsku. Na Orave to bolo 14 obcí, medzi nimi Bukovina-Podskalie, Harkabúz a Jablonka, a na Spiši 13 obcí, vrátane Čiernej Hory a Krempach. V roku 1924 sa ČSR vrátili Hladovka a Suchá Hora, avšak výmenou za chotáre Jurgova a Nižnej Lipnice. Historik Martin Lacko poznamenal, že sklamanie bolo o to väčšie, že pri vzniku ČSR sa predpokladalo, že severná hranica ostane bez problémov. Napriek stabilite hranice medzi Slovenskom a Poľskom, obnovený poľský štát ju porušil už krátko po vzniku ČSR, keď jeho vojsko okupovalo viaceré pohraničné obce, vrátane Kežmarku. Snahy o anexiu severného Slovenska pokračovali aj po odchode poľských vojsk v januári 1919, pričom Poliaci preniesli spor na medzinárodnú úroveň a propagandisticky vyhlasovali obyvateľstvo Kysúc, Oravy a Spiša za Poliakov, hoci sa samo deklarovalo ako slovenské. Kniha autora Andreja Bielovodského obsahuje pôvodný text z roku 1945, doplnené materiály, fotografie a mapku.