Paramètres
- 127pages
- 5 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Mesto Košice patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam stredovekého Uhorska. V starom Kostole sv. Alžbety sa stal eucharistický zázrak: kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial konsekrované víno, čiže Svätú krv, ktorá na korporáli vytvorila obraz Kristovej tváre. Relikvia priťahovala do mesta pútnikov: panovníkov, latinských veriacich i ortodoxných Valachov a Rusínov. Táto kniha opisuje dejiny košických relikvií, ich pôvod, kult, ikonografiu, vplyv na výstavbu Kaplnky sv. Michala a Dómu sv. Alžbety, približuje pastoračný dosah na široké okolie, objasňuje zánik kultu a opisuje jeho relikty. Košice sa stali v stredoveku osobitným kultovým miestom Božieho milosrdenstva, predovšetkým osobných konverzií, a to od čias kráľa Ľudovíta I. Veľkého († 1382) do náboženských vojen a nepokojov 17. storočia.
Achat du livre
Kult svätej krvi v Košiciach - rozprávanie o stratených stredovekých relikviách, Peter Zubko
- Langue
- Année de publication
- 2012
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple)
Modes de paiement
Personne n'a encore évalué .
- Titre
- Kult svätej krvi v Košiciach - rozprávanie o stratených stredovekých relikviách
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Peter Zubko
- Éditeur
- Viliam Ščavnický
- Publié
- 2012
- Format
- souple
- Pages
- 127
- ISBN10
- 8097106116
- ISBN13
- 9788097106119
- Séries
- Description
- Mesto Košice patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam stredovekého Uhorska. V starom Kostole sv. Alžbety sa stal eucharistický zázrak: kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial konsekrované víno, čiže Svätú krv, ktorá na korporáli vytvorila obraz Kristovej tváre. Relikvia priťahovala do mesta pútnikov: panovníkov, latinských veriacich i ortodoxných Valachov a Rusínov. Táto kniha opisuje dejiny košických relikvií, ich pôvod, kult, ikonografiu, vplyv na výstavbu Kaplnky sv. Michala a Dómu sv. Alžbety, približuje pastoračný dosah na široké okolie, objasňuje zánik kultu a opisuje jeho relikty. Košice sa stali v stredoveku osobitným kultovým miestom Božieho milosrdenstva, predovšetkým osobných konverzií, a to od čias kráľa Ľudovíta I. Veľkého († 1382) do náboženských vojen a nepokojov 17. storočia.