Peter Zubko Livres

Zborník príspevkov polytematického semin ára z Cirkevných dejín v Košiciach 28.októbra 1998

Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého sympózia, konaného pri príležitosti dvestého výročia erigovania Košickej diecézy.

Mesto Košice patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam stredovekého Uhorska. V starom Kostole sv. Alžbety sa stal eucharistický zázrak: kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial konsekrované víno, čiže Svätú krv, ktorá na korporáli vytvorila obraz Kristovej tváre. Relikvia priťahovala do mesta pútnikov: panovníkov, latinských veriacich i ortodoxných Valachov a Rusínov. Táto kniha opisuje dejiny košických relikvií, ich pôvod, kult, ikonografiu, vplyv na výstavbu Kaplnky sv. Michala a Dómu sv. Alžbety, približuje pastoračný dosah na široké okolie, objasňuje zánik kultu a opisuje jeho relikty. Košice sa stali v stredoveku osobitným kultovým miestom Božieho milosrdenstva, predovšetkým osobných konverzií, a to od čias kráľa Ľudovíta I. Veľkého († 1382) do náboženských vojen a nepokojov 17. storočia.

Publikácia s celým názvom Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie prináša na 190 stranách zaujímavé a užitočné informácie aj o dodnes stojacich i zaniknutých stredovekých chrámoch Šariša. Popísané sú tam tak aj dnes už dávno neexistujúce stredoveké stavby v obciach Rožkovany či Torysa. Nájdeme tu údaje o stave kostolov, ich vybavení a zasvätení, ako aj o poznámky o etnicite a úrovni náboženského života veriacich či zmienky o iných konfesiách.

Plne ilustrovaná kniha pojednávajúca o histórii a reáliách Dómu sv. Alžbety v Košiciach vo vzťahu ku kultu Svätej krvi, spojeného s eucharistickým zázrakom, ktorý sa stal v prvom Kostole sv. Alžbety v Košiciach niekedy pred rokom 1350.

Košickí mučeníci je spoločné označenie Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.

Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte). Príspevky sa venujú výskumu viacerých stránok diela osobností z čias slovenského národného obrodenia (P. J. Šafárik, J. Kollár, J. Záborský) z jazykovedného, literárnovedného i historického pohľadu, venujú sa charakteristike tvorby slovenských vzdelancov, ktorí v základných spoločensko-kultúrnych postojoch nadväzujú na svojich predchodcov. Predkladajú sa a dokumentujú zistenia, ktoré charakterizujú spoločensko-kultúrne prostredie slovenských vzdelancov s jeho typickými východiskovými postojmi k slovenskému historickému, kultúrnemu a jazykovému vývinu. Osobitná pozornosť sa venuje aj spoločensko-kultúrnym aktivitám vzdelancov z okruhu byzantsko-slovanskej obradovej a kultúrnej tradície na východnom Slovensku.

Kniha je dokumentom o Dóme ako o monumente viery, ľudského ducha v oblasti umenia a architektúry.

Najstaršou zachovanou stavbou Spišskej Soboty - mestskej časti Popradu je rímskokatolícky farský kostol sv. Juraja – mučeníka. Stojí na vyvýšenine v najširšej časti námestia. Jeho interiér patrí k najzachovalejším a najvzácnejším na Spiši i na Slovensku.

Pramenné vydania sú zdrojom komplexného výskumu a slúžia pri komparácii poznatkov s aktuálnym stavom poznania. Edícia Bradačovej Rukoväti cirkevných dejín je takýmto pramenným materiálom, ktorý prináša množstvo svedectiev o stave kultúrneho myslenia na prelome 18. a 19. storočia. Je to dobová historiografická príručka a zároveň prameňom poskytujúcim poznatky o rozvoji myslenia spoločnosti a cirkvi. Rukoväť synopticky reflektuje dobovo aktuálne diela a vďaka svojej koncíznosti, presnosti a svojmu reflexívnemu nadhľadu sa vymyká zo súboru podobných spisov obdobia, v ktorých prevládali viac či menej apologetické a fundamentalistické interpretácie založené na príslušnosti ich autorov ku kultúrno-konfesionálnej tradícii. Svojou nadčasovou interpretáciou javov a udalostí dielo predbehlo dobu. Bradačova Rukoväť je dôležitým svedectvom o stabilite kultúrneho povedomia byzantsko-slovanskej tradície v slovenskom a stredodunajskom prostredí v kontexte duchovného dedičstva založenom na cyrilo-metodskej tradície.

Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o bohoslužobnú knihu, ktorá z hľadiska svojho prekladateľského významu patrí ku klenotom prekladateľskej duchovnej literatúry Slovákov. Cieľom vydania slovenského kalvínskeho Žaltára z roku 1752 je sprístupniť text v diplomatickom prepise. Súčasťou vydania je monografické spracovanie fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára v slovenskom prostredí. Autori štúdie sa venujú jeho štruktúre, použitiu a miestu v kalvínskej duchovnej kultúre na Slovensku, historickým a jazykovým reáliám vzniku prekladu slovenského Žaltára.