Červená veža smrti

Mali to byť najkrajšie roky ich života. Mária a Ján, ktorí zavŕšili svoju osudovú lásku manželstvom, sa tešili na spoločnú budúcnosť. Ján sľúbil, že sa postará o rodinu, no jeho predsavzatie narušil nastupujúci komunistický režim, ktorý ho uvrhol do nebezpečenstva. Ján, presvedčený o svojej odvahe, zistil, že hrdinstvo je ťažšie, ako si myslel. Pud sebazáchovy ho nútil chrániť sa pred bolesťou a smrťou, a aj keď chcel byť hrdinom, strach ho ovládal. Jeho trest spočíval v ťažkej práci v jáchymovských uránových baniach a v bezmocnosti voči osudu rodiny, ktorá bola stovky kilometrov ďaleko. Prežívanie v podmienkach pripomínajúcich koncentračné tábory sa stalo jeho každodennou realitou. Po návrate sa snažil zabudnúť na čas vo väzení, no krivda mu zostávala na jazyku a v srdci. Túžil po ospravedlnení a potreboval počuť, že je nevinný. Na otázku, čo chce robiť, odpovedal jednoducho: „Žiť.“ Chcel žiť dobrý život, starať sa o rodinu, pracovať a milovať svoju ženu. Autorka čerpala inšpiráciu z príbehu svojich starých rodičov, ktorí túžili po jednoduchom šťastí, láske a spravodlivosti.