Vyzlečená z ľudí

Autorka Ľubica Bystrická sa na literárnej scéne pohybuje už dlhšiu dobu a jej druhá prozaická kniha prichádza po úspešnom debute. V tejto zbierke sa nachádza tridsaťpäť textov, prevažne vo forme poviedok, medzi ktorými sú krátke zamyslenia a vnútorné monológy postáv. Tieto texty zachytávajú aktuálny stav vnímania a pocity, ktoré sa miestami menia na impresie či halucinačné predstavy. Autorka sa nevyhýba moralizátorskému a filozofickému podtónu, pričom kritizuje súčasnú spoločnosť. Zápletky sú často jednoduché, pričom Bystrická sa zameriava na emocionálny svet psychicky labilných postáv, ktoré sú väčšinou traumatizované a existujú na okraji spoločnosti. V zbierke sa opakujú motívy ako tanec, nenaplnená láska a postavy matky a otca, ktoré sú autorovi blízke. Príbehy vytvárajú záhadnú atmosféru, mnohé majú surrealistický nádych s prvkami snovo-fantastického a bizarného, ako sú premeny a ožívanie vecí. Bystrická experimentuje s pohľadom na bežné udalosti z inej perspektívy. Poviedky sú plné asociácií a obrazov, ktoré súvisia s vnútorným svetom autorky, avšak pre čitateľa, ktorý nepozná súvislosti medzi fragmentmi, môžu pôsobiť nesúrodo a nekompaktne.