En savoir plus sur le livre
Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.
Achat du livre
Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939, Pavol Matula
- Langue
- Année de publication
- 2012
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Pavol Matula
- Publié
- 2012
- Format
- souple
- Pages
- 112
- ISBN10
- 8374905344
- ISBN13
- 9788374905343
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Thème historique, 20e siècle, Pologne, Kysuce
- Évaluation
- 5 sur 5
- Description
- Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.