Zakaj bi omenjala Ahila

En savoir plus sur le livre

Názov druhej knihy Alje Adam naznačuje nahnevaný tón, pričom báseň Zakaj bi omenjala Ahila posilňuje pocity detských spomienok, strachu pred smrťou a životom. Ahila sa v texte vôbec nespomína, no jej absentnosť vytvára priestor pre ženské písanie, ktoré je ťažko definovateľné a preniká každým slovom. Poézia je neoddeliteľná od osoby, ktorá ju žije, a čitateľ sa stretáva s postavami, ktoré svedčia o svojom pohľade. Kniha sa zaoberá témami intimity a každodenného odporu voči svetu, pričom subjektka sa snaží spojiť detské spomienky s kritickým dospelým pohľadom. Narazí však na prekážku, ktorou je jej dospelosť, a slová vyjadrujú nedôveru voči tomuto prechodu. Politickosť a "stav sveta" prenikajú do jej písania, pričom sa objavuje lineárny príbeh, ktorý zmierňuje spoločensko-kritické okraje. Telesnosť je v každej básni intenzívne prítomná, slová sa prepletajú s telom a jazyk sa zareže do jazyka. Poézia Alje Adam má nečakané významy a drobné zakopávania, ktoré vedú k novým myšlienkam. Kniha ponúka energiu a elán, ktoré sú jedinečné pre každú báseň, pričom čitateľovi poskytuje teplú váhu a čistí myseľ od nadbytočného.