Autobiografické dielo Zlaty Dônčovej. Dedinské prostredie, mesto a škola, kamarátstva s dievčatami tvoria rámec tomuto pútavému rozprávaniu...
Zlata Dônčová Livres
V rade životopisných románov vzdal spisovateľ Ľudo Zúbek (1907—1969) svojou Jarou Adely Oslrolúckej hold Ľudovítovi Štúrovi, vedúcej osobnosti nášho romantického a národnobuditeľského hnutia. Nie po prvý raz, ale najprenikavejšie a čitateľsky aj najúspešnejšie. V tomto kabinetnom románe nájdeme v dramatických skratkách — videné očami rozprávačky Evy Jonášovej, učiteľskej dcéry zo Žitnian — zobrazené jedno z najpohnutejších období našich moderných národných dejín, obdobie, späté s revolučnými rokmi 1848—49. A uprostred všetkého toho diania je Ľudovít Štúr a jeho veľká, no nenaplnená láska k šľachtickej dcére Adele Ostrolúckej. Zúbek hľadal a asi aj našiel esenciu tejto Štúrovej osobnej drámy. Opieral sa pritom o známe i menej známe fakty z tohto vzťahu a vedel z nich vyťažiť maximum umeleckej sily, jemne, nesmierne vkusne pradenej, a preto aj takej presvedčivo sugestívnej. Od prvého stretnutia týchto dvoch čistých duchov v Zemianskom Podhradí roku 1846 až po smrť hrdinky roku 1853 vo Viedni. Od roku 1957, keď vyšiel tento román po prvý raz, dosahuje touto edíciou už siedme vydanie.
Kniha sa odohráva na rozhraní 13. a 14. storočia, keď sa Uhorsko po vymretí Arpádovcov zmietalo v urputných bojoch o kráľovskú korunu. Ústrednou postavou je nemanželská dcéra Matúša Čáka Trenčianskeho. Sledujeme jej citové dospievanie na Trenčianskom hrade, kde ju pritúlila z biedy hradná pani, ako živú výčitku nespratnému, rozkošníckemu mocipánovi, jej hľadanie pevnejšej životnej podstaty, až do chvíle, kedy zakotví na Zvolenskom hrade slávneho, vzdelaného magistra rytiera Donča. Ide o dievčenský príbeh, svet dievčensky videný a žitý, no vždy len na pozadí otcovej železnej vôle a zvole, na pozadí všetkých krutostí tej doby.
Historický román z éry národného obrodenia je ľúbostným príbehom zemianskej devy a štúrovského stúpenca Janka Francisciho.
Mamička, mamka, máš rada Stanka? Povedz mu to hneď, bude ako med. Lenočka, Lena, skočila z výšky do kopy sena. Nestalo sa nič. Iba Dunčo zahavká: Krič, Lenočka, krič. Išla Vierka za Katkou so zelenou lopatkou, vrabec do nej ďobe, a smejú sa obe...a ďalšie veselé povedačky.
Krátke básničky o zvieratkách doplnené veselými ilustráciami. Povedala koza koze, odvezme sa v novom voze.
Životopisný príbeh o ´zázračnom´ ľudovom lekárovi. Staral sa o tých, ktorí niesli na svojich pleciach všetky pozemské ťarchy, a ktorých sa páni stránili. Autorka sa nám pokúsila predstaviť Madvu na jeho životnej púti tak, ako ho poznala z riadkov zažltnutých záznamov a obľúbila si ho zospomienok jeho súčasníkov, či už priateľov alebo nežičlivcov. Chcela všetkým priblížiť láskou vedeného človeka, ktorý sa pre dobro ľudstva pustil do tuhého zápasu.
Dielo nás uvádza do 9. a 10. storočia, teda do slávnej éry počiatkov nášho rodného života v podunajskej kotline. V prvých dvoch novelách (Pribina, Svätopluk) ožijú pred nami boje o jednotnú moc slovienskych a moravských kniežat, vojny s Frankmi, zápas o víťazstvo kresťanstva u nás. V tretej próze Pád sme potom svedkami porážky mladého slovienskeho šátu.
Dej knihy sa odohráva v Trnave v posledných tridsiatich rokoch 18. storočia. Autorka zachytáva úsek z čias panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II., známeho zavádzaním nových reforiem. Trnava je v tom čase jedným z významných stredísk kultúry a vzdelanosti na Slovensku. Do Trnavy prišiel sám Jozef II. a aby si naklonil všetkých vplyvných mešťanov, prihováral sa im v troch rečiach: po nemecky, po maďarsky a po slovensky. Po slovensky hovoriaci mešťania mali v meste dôležité postavenie. Na pozadí kultúrnohistorických udalostí a faktov sa rozvíja vlastná fabula románu. Po niekoľko desaťročí sledujeme osudy viacerých trnavských rodín, predovšetkým ich ženskej časti. Plasticky, v dobovom kolorite spoznávame spoločenský život mesta, ktorého pokojnú hladinu z času na čas rozčeria študenti. Vyparatia nejedno huncútstvo mešťanom, ktorí majú s nimi opletačky nielen pre ich výčiny, ale aj ľúbostné pletky s trnavskými dievčinami. 1. vydanie.
V románe Ondrejova kráľovná opisuje zápas Prievidze s majiteľom Bojnického zámku grófom Pálfym. Hlavnými hrdinkami sú prievidzské ženy, ktoré zastupujú v tomto boji svojich mužov, aby oklamali pána a odviedli ho na nepravú stopu. Muži konajú veľmi obozretne a zväčša tajne, aby zámok nemalpríležitosť trestať ich. Ženy vedené múdrou Ančou Kardošovou maria všetko, čo zámok podniká, aby Prievidzu pripravil o metské privilégia. Svoju smelosť podopierajú faktom, že na tróne sedí žena, populárna Mária Terézia. Dúfajú v jej spravodlivosť.
Dej románu sa rozvíja v bývalej Oravskej župe. Na pozadí historicky verného obrazu o živote národne uvedomelej slovenskej spoločnosti napísala autorka pútavý román, v ktorom dominuje ľúbostný cit.
