Dielo významného literárneho vedca, estetika a kulturológ a vychádza z tézy,
že národná kultúra je fenomén eminentne európsky. Objasňuje princíp jednoty v
rozdielnosti, ktorý nevyvracajú ani súčasné procesy integrácie a globalizácie.
Rezonančný priestor národnej kultúry vytvára priestor pre komunikáciu
multikultúrnu. Na príklade slovenskej literatúry autor ukazuje, že
multikulturalizmus by mal napomáhať spoluprácu kultúr a nie pohlcovať národnú
kultúru. Dielo ponúka teoretické východiská pre ďalšie kulturologické bádanie
a utváranie národnej kultúry.
Monografia popisuje úvod do problematiky hermeneutiky (a jej aplikácií),
dejiny hermeneutiky, jej základné pojmy a postupy, literárnu hermeneutiku,
hermeneutiku v interpersonálnej komunikácii, hermeneutiku jednoduchosti a pod.
V knihe štúdií sa spája reflexívna súvislosť skúmania tajomstva umenia s dominantou literatúry. V centre je estetická skúsenosť, z ktorej vychádzajú, a zároveň ju aktivizujú, pričom sa v nich rozvíjajú princípy estetického myslenia a hermeneutický princíp chápania. Estetické fenomény autor skúma v dialógu s dobovými a nadčasovými diskurzmi o estetike a filozofii. Takto nás autor vťahuje do jedinečného dobrodružstva skúmania tajomstva umenia a jeho zmyslu. Diskurzy o estetike nadväzujú na predchádzajúce Diskurzy o kultúre.... celý text
Výber z tvorby básnika a mysliteľa, jedného z najznámejších predstaviteľov slovenskej literatúry 20. storočia. Výber je rozdelený do tematických častí: Poézia, Človek, Svet, Láska – Žena, Detstvo, Krása, Domovina, Staroba, Smrť, Boh a Trpká chvála bytia. Samostatnou časťou knihy je básnická skladba Óda na radosť.
Prózy Manželstvá vo Filipsburgu, Kôň na úteku, Mimo lásky predstavujú výber z rozsiahlej tvorby západonemeckého spisovateľa Martina Walsera (1927), ktorý vstúpil do literatúry knihou poviedok roku 1955 a zatiaľ posledný román vydal roku 1980. Martin Walser je nositeľom viacerých literárnych cien. Román Manželstvá vo Filipsburgu je analýzou spoločenskej situácie vo fiktívnom západo-nemeckom meste, pričom táto fiktívnosť má dôležitú funkciu: zovšeobecňuje pomery, ktoré sa stali terčom autorovej kritiky. Obsahom novely Kôň na úteku je príbeh dvoch manželských párov, spoločne tráviacich dovolenku. Tento výrez zo súkromného života však výstižne odzrkadľuje spoločenskú situáciu —jednotlivec sa márne dáva na útek, únik nenachádza. Hlavným hrdinom románu Mimo lásky je obchodný zástupca, ktorý sa postupne dostáva do ťažkého rozporu so svojou rodinou i zamestnávateľom a celkom stráca sebadôveru.
VOJTECH MIHÁLIK sa narodil 30. 3. 1926 v Dolnej Strede. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pôsobil v rozličných funkciách, bol prvým tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Prahe a toho času pôsobí ako riaditeľ vydavateľstvaSlovenský spisovateľ. Vydal 14 básnických zbierok: Anjeli (1947), Plebejská košeľa (1950), Spievajúce srdce (19S2), Ozbrojená láska (1953), Neumriem na slame (1955), Archimedove kruhy (1960), Vzbúrený Jób (1960), Tŕpky (1963), Appassionata (1964), Útek za Orfeom (1965), Sonety pre tvoju samotu (1966), Čierna jeseň (1969), Trinásta komnata (1975) a Posledná prvá láska (1978). Z jeho veľkého prekladateľského diela najvýznamnejšie sú preklady Ovidia, Aristofana, Sofokla, Tuwima, Moliéra, Ferlinghettiho. Za prekladateľskú tvorbu bol niekoľko ráz vyznamenaný cenou Jána Hollého i medzinárodnými cenami. Za jeho básnickú a kultúrnopolitickú činnosť mu v roku 1966 udelili titul Zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul Národný umelec. Tento výber je prierezom celou Mihálikovou básnickou tvorbou s výnimkou väčších básnických skladieb a štrnástej zbierky.
Výběr literárněvědných studií významného ruského filologa, sémiotika a filozofa Michailoviče M. Bachtina: Slovo v poézii a v próze; Epos a román; Tvorba Françoise Rabelaisa a ľudová kultúra stredoveku a renesancie; Polyfonický román Dostojevského a jeho interpretácia v kritickej literatúre;Typy prozaického slova. Slovo u Dostojevského; O dvoch úlohách literárnej vedy.
Tretí veľký román spisovateľa Maxa Frischa patrí k vrcholným dielam nielen súčasnej nemeckej, ale i svetovej literatúry. Jeho originalita nemá obdoby. Max Frisch tu pokračuje v rozvíjaní veľkej témy svojich predchádzajúcich románov Stillera a Homo fabera: problém identity človeka, štruktúryľudského "ja" a ľudského sveta, "hľadanie kontinentov ľudskej duše", pravdy o človeku. Tento román v románoch je príbehom muža, ktorý unikne svojmu starému obrazu a nájde slobodný priestor nekonvenčnej sebarealizácie ľudských možností, vytvorí si vlastný príbeh, vlastnú úlohu. Niekto si predstaví, že je slepý, kúpi si slepecké okuliare, volajme ho Gantenbein, muž v úlohe slepca, ľudia ho skutočne považujú za slepého, hoci on vidí, jeho "slepota" tvorí i predpoklad pre lásku jeho ženy, herečky, ktorá by bez tohto aspektu "slepca" stroskotala v spleti skutočných či domnelých podozrení. Jeho úloha ho chráni, je základom jeho životného šťastia. Volajte ma Gantenbein je román lásky a lások. Erotické kapitoly sú rámcom i tohto Frischovho diela, ktoré je vyznaním autorovej lásky k človeku a životu. Je to román plný subtílností, múdreho poznania, pokojnej atmosféry, lyrickej krásy, dramatického napätia a komickej úsmevnosti. Max Frisch sa i tu prejavil ako rodený rozprávač. Forma jeho románu je krajným dôsledkom látky, myšlienky. Z toho pramení i štýlova istota románu.
