Gordon M. Hahn Livres

The book provides a detailed examination of the rising threat of radicalized Islam in contemporary Russia, particularly through the lens of the Chechen-led jihad in the North Caucasus. It challenges the misconception that this conflict is isolated from global jihadist movements, highlighting the sophisticated networks and the potential for broader instability in Russia. The author explores various factors contributing to this phenomenon and outlines the implications for both national and international security. It concludes with critical policy recommendations to address the growing menace of Islamist terrorism in the region.

The fall of the Soviet communist regime in 1991 offers a challenging contrast to other instances of democratic transition and change in the last decades of the twentieth century

Russia's North Caucasus mujahedin of the self-declared Caucasus Emirate and the history thereof is part and parcel of the global jihadi revolutionary movement which includes but is no longer led by Al Qaeda. This book corrects the inadequate previous treatments of the violence in the Caucasus, almost all of which explain what ought to be called the rise of jihadism in the Caucasus solely in terms of Russian actions. The author brings the international jihadist and local North Caucasian causes back into the picture, detailing the global Jihadist/Islamist revolutionary movement's propagation of the "jihadi method" and material support to nationalist and Islamic extremists in Chechnya and the Caucasus since the mid-1990s. Like jihadi groups in Afghanistan and Pakistan, Iraq, Syria, and Africa, the Caucasus Emirate is an Al Qaeda ally and de facto affiliate. It represents a threat to Russian, U.S., and international security as evidenced by terrorist plots perpetrated or inspired by it in Belgium, the Czech Republic, Denmark, Spain, Azerbaijan, and Boston.

The book explores the complex relationship between Russia and Western powers from the decline of the Mongol Empire to the present. It highlights how this interaction has shaped Russia's cultural, political, economic, and military landscape. The narrative delves into the geopolitical tensions arising from Russia's simultaneous attraction to Western ideas and its resistance to them, which has led to a persistent struggle for national identity and societal stability throughout its history.

The book explores the deep-rooted causes of the Ukrainian crisis that emerged in 2013, highlighting the cultural and political divide between western and southeastern Ukraine. It delves into the geopolitical tensions between Russia and the West, illustrating how these external influences intensified Ukraine's internal conflicts. Through this lens, the narrative reveals the complexities of national identity and international relations that have shaped the region's tumultuous history.

Súperenie kolektívneho Západu s Ruskom o Ukrajinu, najviac zosobňovala expanzia NATO a EÚ. Tie sa pomocou rozvratu na Ukrajine dostali až k samotným hraniciam Ruska. Ukrajinská dráma prepukla na titulné stránky novín v jeseni 2013. Jej začiatok však nastal ešte oveľa skôr a to za veľmi zložitých okolností. Majdan v roku 2014 bol len vyústením komplikovaných procesov na ceste k dosiahnutiu súčasného stavu. Na rozdiel od iných štúdií o ukrajinskom konflikte, táto kniha podrobne skúma jej historické pozadie a komplexné súvislosti. Autor sleduje udalosti od vzniku masových demonštrácií na kyjevskom Majdane, až po uchopenie moci ukrajinským režimom. Rozoberá pritom dva veľké rozkoly, ktoré formovali ukrajinskú krízu, a ich historické, kultúrne a geopolitické príčiny. Jeden spočíval v samotnej Ukrajine, kde západnú a juhovýchodnú Ukrajinu rozdeľovali rozdielne historické, etnické, jazykové, náboženské, ideologické, sociálno-ekonomické a napokon aj politické a medzinárodné orientácie. Ten druhý, bol na medzinárodnej úrovni, a spôsobený bol najmä geopolitickými faktormi, skutočnými aj vyvolanými či „vymyslenými“. Súperenie kolektívneho Západu s Ruskom o Ukrajinu, najviac zosobňovala expanzia NATO a EÚ, ktoré sa týmto krokom dostali až k samotným hraniciam Ruska. To vyostrilo vnútorné rozpory na Ukrajine a urobilo z tejto krajiny časovanú bombu. Kniha vrhá nové svetlo aj na úlohu radikálnych ukrajinských nacionalistov a neofašistov pri ostreľovačskom masakri vo februári 2014. Ten poslúžil na zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča a ani zďaleka nepriniesol demokratický výsledok majdanskej vzbury. Dôsledkom týchto udalostí bolo ruské zabratie Krymu a zapojenie sa do občianskej vojny v Donbase. Na záver dáva táto analýza do súvislosti s prebiehajúcimi udalosťami aj vznik „novej studenej vojny“.