Dušan Dušek Livres

Ako učiť scenáristiku? Na čo sa zamerať? Dušan Dušek a Jozef Puškáš sú presvedčení, že hlavným cieľom študijného procesu by malo byť naučiť študenta myslieť v širokých súvislostiach života. (Martin Šulík) Spomienkovo-náučná, praktická, beletrizovaná príručka pre študentov nielen scenáristiky. (Zuzana Mojžišová)

Výber z Dušekových predslovov ku knihám, príhovorov na prezentáciách, recenzií v médiách...

Keď človek chce, tak dokáže aj lietať. To je aj v príbehu klasickej báje Daidalos a Ikaros. Rovnako ako o neposlúchnutí syna Ikara, otcovských rád, aby nelietal privysoko. Ikarovi sa let zapáčil natoľko, že letel až k slnku a to roztopilo vosk, z ktorého boli vyrobené krídla. Podľa Ikara sa nazýva more, v ktorom našiel otec Daidalos jeho tela Ikarské a ostrov, na ktorom ho pochoval Ikaria.

Počúvať i rozprávať je zadarmo. A keď k tomu v rozhovore medzi ľuďmi robí prostredníka čosi ako porozumenie, je to navyše činnosť aj veľmi príjemná. Nielen tí, čo sa spolu rozprávajú, ale aj náhodní okoloidúci si môžu z takého rozhovoru ukradnúť čosi pre seba - stačí zachytiť pár slov, útržok peknej vety a aj chmúrny deň je hneď o čosi krajší. Dušan Dušek za tých 49 rokov, čo je v službách literatúry poskytol už veľa rozhovorov. Nielen priatelia, ale aj novinári s ním vždy znova a znova radi zasadnú k stolu a pustia sa do debaty. Niet sa čo čudovať - rozhovory s ním nikdy nie sú podaromnici zmárneným časom, sú dobrými poviedkami bez ohľadu na to, či kdesi zostanú zaznamenané alebo si ich odnesiete len vo svojej pamäti.

Ďalšia poetická, jemne humorná, láskavá a krásne ľudská kniha významného slovenského prozaika, ktorého tvorba sa vyznačuje zmyslom pre poetickosť i realitu, pre všednosť i bizarnosť, pre iracionálnosť i tajomné dimenzie každodennosti. Komické i smutné príbehy, ktoré zažívajú jeho postavy a postavičky, predstavujú zmes rezignovaného, dychtivého či tragického vzťahu k životu a svetu, vzťahu, ktorý však nikdy nestráca nádej, túžbu, zázračnosť, ľahkosť a vnútornú slobodu.

Pištáčik je veselý chlapík. Žije v Šaštíne – to je tam, kde si ľudia jeden z druhého radi uťahujú a radi sa na tom smejú. Pištáčik je kamarát s vrabcami, so škorcami, stehlíkmi či s drozdami, ba aj so zlým vtáčiskom Lojzom; prilietajú do jeho záhrady, kde ich čaká čerešňa so známou reštauráciou pre všetky vtáky. Okrem nich má ešte jedného kamaráta – verného psa Čujka a veľa známych. So všetkými dobre vychádza, trápi ho len podvaznoha, známy fiškus – ušomraný Marcel. Ten mu kazí všetky plány. No zároveň je s ním veselo. Chce vždy Pištáčika dobehnúť, ešte radšej predbehnúť, v jednej chvíli sa mu dokonca chystá vyfúknuť nevestu, ktorá sa mu zjavila na konci nosa. To snáď nie! Skúste sa začítať – či to dobre dopadne.

Výber poviedok populárneho slovenského scenáristu, básnika a spisovateľa Dušana Dušeka. Dušekove poviedky sú poetické, často humorné, ale vždy láskavé a nezvyčajne ľudské. Z reality života si vyberá všedné i bizarné postavy a figúrky, ku ktorým má dôverný vzťah. Púšťa ich do príbehu, ozvláštneného veľa ráz iracionálnym prvkom, ktorý však neodvádza príbeh a postavy od reality, ale naopak - pomáha hlbšie pochopiť realitu života, ktorá má i svoje tajomné dimenzie, odjakživa fungujúce v individuálnom a kolektívnom vedomí.

Knižky pre deti Najstarší zo všetkých vrabcov (1976), Pravdivý príbeh o Pacovi, Pištáčik (obe 1980) a Pištáčik sa žení (1981) tvoria kompozičný celok, spojený nielen autobiografickou postavou detského hrdinu Pištáčika, ale aj priestorom detstva dedinského chlapca so všetkými medziľudskými vzťahmi. Vydanie prvé, pre čitateľov od 9 rokov, v edícii Klub mladých čitateľov.

Dušan Dušek sa vo svojich dielach vracia k témam detstva, domova, dediny, príbuzenských či medziľudských vzťahov a dospievania. Popri samotnom deji sa venuje množstvu detailov, ktoré sa neustále opakujú a prelínajú, preniká pod povrch vzťahov, situácií a problémov, ktoré nerieši, len evokuje. Svoj postoj naznačuje využitím nečakaného uhľa pohľadu, ktorý sa často mení a prechádza až do neskutočna a fantázie. Kniha Rodina z jedného kolena je výberom z jeho poviedkovej tvorby.

Nový román Dušana Dušeka s názvom Zima na ruky má podtitul Románik, čím sa tak trochu dáva na známosť rozsah, aj žáner knihy. Ide totiž o príbeh, v ktorom hlavné postavy, učiteľ Pajo a jeho priateľka z detstva Tamara, hľadajú vo vzájomnom vzťahu pravý opak chladu a zimy: teplo ľudských dotykov. Nádej sa raduje zo zázračných dôkazov.

Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neťalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku – a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička! Za každé huncúctvo ho ťahali za uši, až z nich zrazu mal veľké ušiská. Kto by také niečo chcel? Nikto! Aby sa ich zbavil, musel vyrásť, dorásť svoje uši, zažiť všelijaké veselé, ba aj trochu strelené a pojašené príhody, až sa z neho stal František s normálnymi ušami. A kto mu pri tom najväčšmi pomohol? Predsa babka, ktorá namiesto figy borovej mala a má svoju rodinu.

Život kalendárov sa začína na Nový rok. Kráčajú deň po dni, stále dopredu, v každom sa dá niečo očakávať – a nie sú to len nové a nové dátumy. Aj kniha Deti v daždi je kalendárom, aj keď trochu iným, takmer opačným, je to kalendár minulého času. Záznamy, zápisy, zachytenie. Vytvára obraz blízkej minulosti, opisuje konkrétne, zväčša neveselé udalosti, hľadá v nich súvislosti a smeruje k výstrahe či skôr prosbe, aby sme sa poučili zo svojich zážitkov a chránili to najcennejšie, čo máme: svoje deti. Ide o ich životy.

Každé dobré slovo vo vete je vyslyšaná prosba. Bohatstvo jazyka je práve v jeho možnosti byť úsporný. Kniha Potok pod potokom je hľadaním tohto bohatstva a jej starnúci hrdina, spisovateľ Adam, sa pokúša dopátrať - komu sa zaň treba poďakovať. Hľadá, čo je a čo nie je pravda pri písaní, až napokon zistí, že píše a žije knihu o zázrakoch. A ďakuje za ňu všetkým svojim blízkym, všetkým drahým, všetkým ochotným. Bez nich by nič nenapísal. A možno by ani nežil.

Staršia zbierka poviedok Dušana Dušeka Náprstok vychádza v novšom vydaní. Ako sám píše na obálke pôvodného vydania: „V tejto knižke všeličo chýba, ale možno je v nej niečo také, čo zase chýba inde.“ Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa oplatí túto knihu čítať po rokoch znova.

Humorne poviedky z prostredia dediny, kde sa pubertálne sny stávajú realitou aj keď sa príbehy opisujú z pohľadu ešte detských očí.

Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať. Potešiť sa objavmi, že orech je opakovaním lieskovca, vajíčko je opakovaním ikry, pes je opakovaním vlka, perie je opakovaním srsti. Stretnúť na uliciach spomienok svojich najbližších. Prijať svoju zábudlivosť ako dar. Dnes je včera. No takisto – zajtra. A možno aj pozajtra.

Pamäť má veľa čakární. Dá sa do nich nakuknúť, zalistovať v živote, prepašovať zopár historiek a spomienok - z hlavy na papier. Písanie je jediný dovolený spôsob kradnutia: človek okráda sám seba. Pamäť je vývojka. Písanie je ustaľovač. A zrazu sú pred nami fotografie spomienok. Dušan Dušek aj v tejto knižke kradne zo života. No nielen sebe, kradne všade, kde sa dá, zapisuje si za uši každú dobrú vetu, ktorú začuje. Ponúka nám svoj obdiv k hovorovému jazyku, k viere, že to najlepšie vždy zaznie v rozhovoroch ľudí. Neskôr tieto vety votkáva do príbehov, pomocou ktorých mapuje svoje dôverne známe prostredia: Piešťany, Bratislavu, Šaštín. Navlieka ich na nitky ako koráliky, ktoré sa pri čítaní môžu zmeniť napríklad na lastovičky, usadené v jeseni na elektrických drôtoch pred cestou do teplých krajín, alebo aspoň na ponožky, sušiace sa vo vetre, prichytené štipcami o šnúru, ktoré sa takisto chystajú odletieť. Pri čítaní sa dá krásne lietať: z vety do vety, zo spomienky do spomienky, z jednej poviedky do druhej, či do tretej. Platí to aj pre túto novú poviedkovú knižku Dušana Dušeka.

Niektoré knihy rastú postupne ako stromy, postupne sa im rozrastajú koruny, plné vzduchu, poletujúcich vtákov, plné ovocia. Príbehy spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, sú práve z takýchto prírodných materiálov: každá haluz, každý konárik je ich ďalším a ďalším pokračovaním, vyrastajúcim z toho istého kmeňa. Ich rozprávačom môže byť napríklad vietor, ktorý to lístie, aj po opadaní, znovu a znovu pozošíva, vytvorí v nich nové vlny. Ich putovanie, vychádzajúce z omamného tepla objatí, tíchne presne na tom brehu, kde sa smejú dva dozreté melóny.

Autor je rodený básnik, aj keď sme si zvykli, že sa vyjadruje v prozaickom žánri poviedky. Počítanie na prstoch je po Dúškoch a Príbehu bez príbehu jeho treťou zbierkou, kde si - naopak - zvolil formu básne. Kniha obsahuje staršie i celkom nové texty, spolu magických 77 básní, ktoré sú priezračne jednoduché, zároveň gnómické i hravé. Vychádzajú z neobyčajných pohľadov na obyčajné veci a situácie. Vyrastajú z nich drobné príbehy, rozhovory a poznámky o počasí. Niektoré sú len veľmi spomalenými poviedkami o rýchlom lete vtákov. Jednoducho, Dušek, ako ho poznáme a máme radi.Básne vhodne dopĺňajú farebné kresby Dušana Nágela a zasvätený doslov Daniela Heviera.

Sedem poviedok popredného slovenského autora.

„Rád by som ostal chlapcom až do smrti, rád by som do svojich knižiek prepašoval samé prekvapenia. Ohňostroje, lety v zápalkovej škatuľke až na Mesiac, trochu smútku, trochu muziky...“ Trochu, a možno aj viac, z toho všetkého je i v tomto výbere poviedok. Sú to poviedky o detstve, o dospievaní, mnohé z nich zo zbierok pôvodne určených deťom. Dušekovo čarovanie majstrovsky premieňa aj tie najnepríjemnejšie pocity svojich hrdinov na pocity príjemné a veselé, komicky zveličujúce a pritom civilne umiernené. Poviedky odhaľujú jedinečnú atmosféru sveta pevne zakotveného v autorovom reálnom detstve. Preto Dušekove postavy a postavičky nie sú iba dobré alebo iba zlé. Preto všetky Dušekove príbehy sú z jedného kolena, postavy a postavičky z jednej rodiny.

Obsah: Zápasníci. Arabský kôň. Ujo Fero & comp. Mramor. Minulý čas. Náš pes a váš pes. Potok pod potokom. Kalendár. Gombíky zo starej uniformy. Topografia. Prší.

Kufor na sny je súbor tridsiatich troch svietivých, do pôvabného čara vybrúsených príbehov, z ktorých každý je osobitý, svojský – a predsa akoby na seba navzájom ukazovali nastavenými zrkadielkami. V nalomených lúčoch uzrieme iskrivý detail, čisté stopy drobných príbehov, maľované príbehy tichých obrázkov. Skrýva sa v nich všeličo z našich denných i nočných túžob. Možno práve preto sa oplatí nazrieť do knihy Dušana Dušeka. Nie je totiž vylúčené, že podaktoré z jej príhod prežívame práve my a práve teraz.

Viete kde je nebo na zemi? Ak budete pozorne čítať dozviete sa to v tejto krásnej knižke. "Kniha roku 2000" podľa ankety týždenníka Domino Fórum.

Tri novely Dušana Dušeka z filmárskeho prostredia spája predovšetkým ústredné slovo z názvu knihy - láska. No nejde v nich len o lásku, či lásky medzi ženami a mužmi, o všetky jej láskyplné podoby. Autor sa pokúša dotknúť, dostihnúť a dolapiť aj všetky ostatné prejavy vrúcnej a úprimnej náklonnosti k tomu, čo človek v živote robí, čo okolo seba vidí, čo všetko zažíva, čo pri tom cíti, aby to mohol podať, posunúť, či pošepkať aj ostatným ľuďom. Potešiť ich. Proste: ponúknuť holú vetu o láske.

Krásne vyrozprávaný príbeh Adelky a jej rodiny,(ako to autor vie). Približuje svoju rodinu a príchod malého bračeka. Aj vďaka ilustráciám Alexeja Vojtáška je to veľmi pekná detská kniha.

Výbor z povídek významného slovenského autora Dušana Dušeka, vydalo nakladatelství Smena v roce 1987. Kniha obsahuje povídky: Piesok, Čas, Závoj, Chuť, Vrkúúú, Futbalisti, Dym, Vanilka, Úl', Šaty, Kopyto, Dvere, Životnosť a Náprstok - ze sbírky povídek Náprstok (1985). Topografia, Minulý čas, Potok pod potokom - ze sbírky Kalendár (1983). More se rozrastá, Humoreska, Prášky na spanie, Poloha pri srdci, Slamienka, Kominár vo výslužbě, Mordácia, Zázrak pána Včeličku, Holokrk, Životopis - ze sbírky Poloha pri srdci (1982). Oči a zrak, Šesť fotografií a Vrabce - ze sbírky Oči a zrak (1975).

Dvere do kľúčovej dierky? Dvere do zakázanej komnaty? Čo je za nimi? Hranica detstva. Kto nazrie, znepokojnie. Tu už každý vidí niečo iné - len za seba. Za tou hranicou sa možno dívať očkom prstienka na dievčenskom prste, v triede, vtedz, keď je ťažké pozerať sa očami. Tu hrajú chlapci novú hru na "akože": hľadia na dievčatá, akože si kúpia zmrzlinu, akože sa pri nich zastavia, akože im niečo povedia, ale najprv ich akože zbadajú... Neodohrávajú sa tu veľké príbehy, ale každý okamih je prekvapením, objavovaním nepoznaného. Táto kniha Dušana Dušeka je o dospievaní. Je najmä o láske. Na jej opísanie autor nepoužíva slová - veď láska často nemá slov, len je človeku neraz, akoby ho v srdci bolel zub, alebo sú zasa okamihy, keď sa človeku na chrbte pohnú lopatky, zrazu má krídla a máva nimi v zrkadle... Spisovateľ napovie jednu vetu a očakáva, že si každý čitateľ ďalších desať stvorí sám: prebudí všetky zmysly, fantáziu, cit, bude knihu prežívať a vlastne tiež tvoriť. Dušek otvára dospievajúcim dvere k tajomstvám ľúbostného vzťahu chlapca a dievčaťa, muža a ženy. Sprevádza vzájomné objavovanie sa porozumením a jemným humorom.Kniha Dvere do kľúčovej dierky je mostíkom od čítania pre mládež k čítaniu pre dospelých, isto zaujme najmä študentov.

V knihe poviedok Poloha pri srdci tematicky zostal v dôverne známom prostredí malého mestečka, ale sústredil sa na fragmenty osudov a skúsenosťou poznačených životných postojov starších ludi najrôznejšej society.

Aj teraz vám chcem porozprávať jeden príbeh. Ale nie je ani z kvetov ani z lístia, povedal mi ho Pačo - najhorší chalan z našej chodby...

17 poviedok o láske nielen pre 17 - ročných. Sú to poviedky o láske vo všetkých jej podobách. Stretnete sa s láskou bojazlivou, nežnou, bezstarostnou, ale aj vášnivou a nešťastnou. Autormi sú majstri poviedky, napríklad James Joyce, Bohumil Hrabal, Vasilij Šukšin, Jorge Luis Borges či Rudolf Sloboda.

Dušan Dušek je "poetický realista, ktorý z detailov vytvára komplikovanú mozaiku vypovedajúcu o krásach, ale aj smútkoch ľudského života". Profilový výber z prozaického diela autora obsahuje poviedky z kníh Strecha domu (1972), Oči a zrak (1975), Poloha pri srdci (1982), Kalendár (1983), Náprstok (1984), Prášky na spanie (1987), Rodina z jedného kolena (1991), Mapky neznámeho pobrežia (2001). Poviedky dopĺňajú rozhovory, kritické ohlasy a kalendárium. Kniha vychádza ako 2. zväzok edície Profily.

Pribúdajúce roky prechádzajú do nových príbehov. Pritom ide stále o ten istý strom života, či skôr o dva stromy, prerastené do spoločnej koruny. No takisto môže ísť aj o mapu. Výber z doterajšej tvorby Dušana Dušeka s názvom Kukučka za uchom mapuje a rozširuje územia životov spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, ukladá ich do nových a nových atlasov. Obaja na nich ako v rozprávkach putujú za šťastím a za slávou. Toho šťastia sa tam hádam trochu nájde; slávy ani za mak. A predsa - okolo nich sa postupne rozprestiera čoraz hustejší a pestrejší les, plný zamatových tieňov, cestičiek a chodníkov, na ktorých sa stretávajú so svojimi blízkymi. Stromami aj ľuďmi. Vtákmi, trávou, oblohou. Môžu sa ich dotknúť. Môžu sa s nimi rozprávať. Dotyk je najmenšia vzdialenosť. Z diaľky počuť kukučku. Kniha vychádza k autorovmu jubileu. Text sprevádzajú kresby Stanislava Dusíka, ktoré boli začiatkom 80. rokov pôvodne pripravené do knihy Kalendár.