Ján Kalinčák Livres

Boli časy, keď pre našich dávnych predkov bolo bežné nebezpečenstvo násilných a zničujúcich vpádov Osmanov. Počerní cudzinci plienili a obsadzovali mestá a osady. Zároveň boli aj mužmi a nachádzali tu krásne ženy. Napríklad Žofiu, najkrajšie dievča Myjavy, ktorá chystá svadbu s pánom hradu Branč Jankom Černokom. No Žofia sa páči aj agovi Osmanovi. Osman priamo na svadbe zajme Žofiinho milého. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Strhujúcu romantickú povesť Púť lásky (1845) napísal štúrovec Ján Kalinčiak. Digitalizovaný výňatek z publikace: Ján Kalinčiak I. Tatran Bratislava 1975. 463. Dr. Július Noge zostavil, štúdiu a chronológiu autorovho života a diela napísal.

Reštavráciu — voľby župných funkcionárov v časoch úpadku zemianstva — opisuje Kalinčiak ako komédiu, v ktorej nikoho z kandidátov nezaujíma zanedbaný stav krajiny. Jediným cieľom a záujmom je výhľad na obžerské a pijácke orgie, pričom klamstvo, podvádzanie, či vydieranie boli prostriedkami na dosiahnutie víťazstva. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Ján Kalinčiak. Reštavrácia. Slovenský TATRAN. Bratislava 1976. 312 s.

Hlavnou časťou jeho diela je próza, ktorá je zároveň najrozsiahlejšou i najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy vôbec. Už prvá uverejnená próza Bozkovci sa námetom z Matiášovských čias organicky zapojila do generačných historizujúcich úsilí, hoci výberom témy sa odchyľovala od frekventovanejších veľkomoravských tém a motívov. V ďalších povestiach, napísaných už po slovensky (Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Duch Svätý, Serbianka, Knieža liptovské) tvoril programový historizmus už len vonkajšiu rovinu textu. Vybral, zostavil a chronológiu napísal Július Noge.... celý text

Výber próz Jána Kalinčiaka zostavovateľa Reného Bílika sa zaoberá slovenským romantizmom ako pluralitou prúdov, konkrétne národno-pragmatického a mesianistického. Editor zdôrazňuje potrebu presnejšieho rozlíšenia v rámci národno-pragmatického prúdu, známeho ako „Štúrova škola“. Dielo a estetické názory Kalinčiaka sú konfrontované s konceptom národných dejín Ľ. Štúra a J. M. Hurbana, ktorí majú optimistický pohľad na históriu ako teleologický proces pokroku. Výber obsahuje Kalinčiakove prózy (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky, Mládenec slovenský, Reštavrácia, Orava) a dobové sekundárne texty, ako aj výber z listov a ohlasov slovenskej literárnej historiografie. R. Bílik v záverečnej štúdii ponúka nový pohľad na Kalinčiakovu tvorbu, identifikuje jeho jedinečný prístup k figúram spomínania a večného trvania, ktorý sa nezameriava na kanonizáciu, ale na preverovanie a spochybňovanie. Naznačuje aj súvislosť reflexivity Kalinčiakovej tvorby s romantickou iróniou. Na základe interpretácií vybraných próz označuje rozpor medzi Hurbanom a Kalinčiakom ako dištinkciu dvoch línií slovenskej historickej prózy: Hurban ako historický optimista iniciuje pragmaticky orientovanú mytologizáciu slovenských dejín, zatiaľ čo Kalinčiak, ironik, zakladá esteticky konštruovanú historickú prózu.