Peter Žeňuch Ordre des livres

Kultúrno-spoločenské hodnoty sa odrážajú v jazyku, ktorý nesie koncepty predstáv o svete. Analýza týchto konceptov umožňuje rekonštruovať základné črty fungovania spoločnosti v predkresťanskej minulosti a v kolektívnej kultúrnej pamäti. Povedomie, ako zdroj myšlienkového a emocionálneho stotožnenia, sa spája s historickými a verifikovateľnými udalosťami, ktoré sa vo vedomí človeka prelínajú s nadprirodzenými aspektmi. Kultúrna pamäť spoločenstva vychádza zo spolupôsobenia obrazov a symbolov, ktoré sa týkajú duchovného a materiálneho sveta. Slovanské tradičné zvyky a hodnoty sú založené na symbióze kresťanských a predkresťanských mytologických predstáv. Publikované texty a komentáre v tejto knižnej práci sa zameriavajú na to, že jednotlivé texty odrážajú život človeka, pričom sa kladie dôraz na objektívnosť zobrazovaného motívu a témy. Interpretácia pramenných textov závisí od pochopenia jazykových vlastností a javov, ktoré sa uplatňujú v literárnych a naratívnych žánroch. Texty neodrážajú iba idiolekt autora, ale sú výsledkom kolektívneho kultúrneho povedomia. Pochopenie sémantickej náplne obrazov, symbolov a pojmov si vyžaduje kritické vnímanie obsahu, ktoré je spojené s kontinuálne utváraným kultúrnym povedomím a pamäťou spoločenstva.

Pramenné vydania sú zdrojom komplexného výskumu a slúžia pri komparácii poznatkov s aktuálnym stavom poznania. Edícia Bradačovej Rukoväti cirkevných dejín je takýmto pramenným materiálom, ktorý prináša množstvo svedectiev o stave kultúrneho myslenia na prelome 18. a 19. storočia. Je to dobová historiografická príručka a zároveň prameňom poskytujúcim poznatky o rozvoji myslenia spoločnosti a cirkvi. Rukoväť synopticky reflektuje dobovo aktuálne diela a vďaka svojej koncíznosti, presnosti a svojmu reflexívnemu nadhľadu sa vymyká zo súboru podobných spisov obdobia, v ktorých prevládali viac či menej apologetické a fundamentalistické interpretácie založené na príslušnosti ich autorov ku kultúrno-konfesionálnej tradícii. Svojou nadčasovou interpretáciou javov a udalostí dielo predbehlo dobu. Bradačova Rukoväť je dôležitým svedectvom o stabilite kultúrneho povedomia byzantsko-slovanskej tradície v slovenskom a stredodunajskom prostredí v kontexte duchovného dedičstva založenom na cyrilo-metodskej tradície.

Monografická publikácia je pokračovaním knižnej publikácie venovanej Sedembolestnej Patrónke Slovenska, ktorá vznikla v spolupráci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie s názvom Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska (Bratislava 2014). Nadväzuje na výsledky historických, jazykovedných, literárnohistorických, teologických, kulturologických a antropologických výskumov kresťanskej religiozity založenej na uctievaní mariánskych slziacich ikon na Slovensku.Publikácia prináša nové a doteraz neznáme i nepublikované pohľady a zistenia opisujúce dejiny slzenia klokočovskej ikony i pôvod úcty k nej na Slovensku i v zahraničí v diaspóre slovenských gréckokatolíkov. Motív neustálej ochrany prítomný v kulte ikony klokočovskej Bohorodičky sa pertraktuje v zachovaných legendách a v duchovných piesňach. Teofanicko-historický aspekt viery sprítomnený v pretrvávajúcej úcte zobrazení Matky Božej je silným svedectvom slovanskej duchovnej a kultúrnej identity.

Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o bohoslužobnú knihu, ktorá z hľadiska svojho prekladateľského významu patrí ku klenotom prekladateľskej duchovnej literatúry Slovákov. Cieľom vydania slovenského kalvínskeho Žaltára z roku 1752 je sprístupniť text v diplomatickom prepise. Súčasťou vydania je monografické spracovanie fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára v slovenskom prostredí. Autori štúdie sa venujú jeho štruktúre, použitiu a miestu v kalvínskej duchovnej kultúre na Slovensku, historickým a jazykovým reáliám vzniku prekladu slovenského Žaltára.

Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte). Príspevky sa venujú výskumu viacerých stránok diela osobností z čias slovenského národného obrodenia (P. J. Šafárik, J. Kollár, J. Záborský) z jazykovedného, literárnovedného i historického pohľadu, venujú sa charakteristike tvorby slovenských vzdelancov, ktorí v základných spoločensko-kultúrnych postojoch nadväzujú na svojich predchodcov. Predkladajú sa a dokumentujú zistenia, ktoré charakterizujú spoločensko-kultúrne prostredie slovenských vzdelancov s jeho typickými východiskovými postojmi k slovenskému historickému, kultúrnemu a jazykovému vývinu. Osobitná pozornosť sa venuje aj spoločensko-kultúrnym aktivitám vzdelancov z okruhu byzantsko-slovanskej obradovej a kultúrnej tradície na východnom Slovensku.

Poznanie histórie a vlastných koreňov je kľúčové pre budovanie úcty a hrdosti k národu a rodnému kraju. Preto je dôležité skúmať túto problematiku z rôznych pohľadov a propagovať ju v akademickej aj laickej sfére. My, Michalovčania, vítame a podporujeme iniciatívy, ktoré prispievajú k tomuto cieľu, a preto sme s radosťou podporili myšlienku nášho rodáka prof. PhDr. Petra Žeňucha, DrSc., zorganizovať medzinárodnú vedeckú konferenciu v Zemplínskom múzeu. Tento príspevok k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na naše územie hodnotíme ako úspešný. V Michalovciach sa zišli významné vedecké osobnosti, ktorých odborné príspevky potvrdili, že Slovensko, a najmä jeho východná časť, má bohatú kultúrnu minulosť. Pocit malosti, ktorý občas zažívame, nesúvisí s nedostatkom historických kultúrnych hodnôt. Sme radi, že príspevky z konferencie sa vďaka tomuto zborníku dostanú k ďalším záujemcom o túto problematiku, čím sa Michalovce opäť pozitívne zviditeľňujú.

Monotematický súbor štúdií piatich autorov zo Slovenska, Nemecka, Belgicka a Ukrajiny vznikol ako výsledok spoločného vedeckovýskumného záujmu o duchovnú i paraliturgickú piesňovú kultúru, ktorá vznikala v prostredí cirkvi byzantského obradu. Osobitosťou tejto duchovnej piesňovej tvorby je skutočnosť, že v každom jednom národnom prostredí, v ktorom sa uplatňuje, tvorí jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva, pričom jej príslušnosť k iba jednej národnej tradícii nemožno zvyčajne jasne ohraničiť. Duchovná piesňová kultúra je spätá s jazykovou, umeleckou, liturgickou, hudobnou i duchovnou zložkou byzantsko-slovanskej kultúry. Výskum duchovnej, paraliturgickej piesňovej tvorby v kontexte jazykových, textologických, liturgicko-obradových, semiologických i hudobno-obradových výskumov sa systematicky uskutočňujú v kontexte interdisciplinárneho poznávania dedičstva byzantskej tradície. Výsledky svojich výskumov autori jednotlivých štúdií prezentovali v samostatnom tematickom bloku s názvom Dedičstvo duchovnej piesňovej kultúry medzi slovanským Východom a Západom na 15. medzinárodnom zjazde slavistov v Minsku (Bielorusko) v dňoch 20.-27. augusta 2013.