Kniha v koncíznej a zhŕňajúcej podobe prináša originálnu koncepciu syntaktického systému slovenského jazyka, ktorá by sa mala stať teoretickým východiskom pripravovaného syntetického diela o syntaxi slovenčiny.
V najnovšej monografii autor predkladá komplexný syntaktický, morfologický aj lexikálnosématický rozbor jedného zo základných pojmov, s ktorým široko pracuje teoretická syntax, ale najmä praktická jazyková výučba – pojmu členitosti vety. Výklady opiera o početné doklady zo súčasnej jazykovej, najmä literárnej praxe. Závery práce majú širokú využiteľnosť v ďalšom vedeckom výskume, pri tvorbe učebných textov a pri vyučovaní slovenského jazyka.
Krátky slovník slovenského jazyka, ako základná kodifikačná príručka, predstavuje doplnenú a upravenú podobu jednozväzkového výkladového slovníka spisovnej slovenčiny odrážajúceho aj zmeny v slovnej zásobe slovenčiny odzrkadľujúce spoločenské, politické a ekonomické premeny po roku 1989. V slovníku používateľ nájde najdôležitejšie údaje o význame približne 60 000 zachytených slov spolu s dokladovými spojeniami ilustrujúcimi význam slova, základné gramatické informácie o pravopisne kodifikovaných podobách slov a informácie o funkčnom zaradení jednotlivých slov.
V tejto monografii sa autor sústreďuje na základné otázky vety ako centrálnej jednotky v systémovej aj rečovej úrovni syntaktickej stavby jazyka. V slovenskej jazykovede je to prvá monografická štúdia tohto druhu. Obohacuje syntaktickú teóriu, ale zároveň slúži ako spoľahlivá pomôcka pri štúdiu slovenského jazyka i jazyka vôbec. (oficiálny text vydavateľa)
Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“. Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.
Táto monografická štúdia je ojedinelá v slovenskej jazykovede. Autor v nej predkladá originálnu koncepciu zložených jazykových útvarov: chápe ich ako prejav uplatňovania princípu zloženosti (analytizmu) v stavbe jazykových jednotiek, pričom tento princíp podľa autora jestvuje a funguje ako rovnocenný s princípom jednoduchosti (syntetizmu) v stavbe jazykových jednotiek. Zložené útvary si autor všíma na celej ploche diferencovanej jazykovej stavby: od zložených foném cez zložené morfémy, zložené slová a pomenovania, zložené výrazy, zložené útvary a po zložené syntaktické útvary. Je to svojou témou, koncepciou, spracovaním aj spôsobom podania originálne vedecké dielo, určené nielen jazykovedcom, učiteľom a študentom slovenského jazyka, ale aj všetkým čitateľom, ktorí sa vážne zaujímajú o svoj materinský jazyk.
Zborník príspevkov z odborného vedeckého seminára Slovenská historická terminológia 4. októbra 2001-
Publikácia významného slovenského jazykovedca, spoluautora základných kodifikačných príručiek slovenčiny, podáva systematický prehľad poznatkov o súčasnej spisovnej slovenčine. Vysvetľuje základné pojmy a termíny využívané v teórii spisovného jazyka a jazykovej kultúry a dlhodobo zaužívané v teórii aj v jazykovokultúrnej praxi v špecifických slovenských podmienkach. Dôraz sa kladie na analýzu súčasného stavu spisovnej slovenčiny a jazykovej kultúry, často s retrospektívnym presahom. Dielo je určené najmä pre pedagógov slovenčiny na všetkých úrovniach a vysokoškolských študentov humanitných odborov zahŕňajúcich slovenčinu. Užitočné informácie tu však nájdu všetci záujemcovia o náš národný jazyk, ktorí chcú hlbšie preniknúť do jeho súčasnej spisovnej podoby.
Obsiahla monografia významného jazykovedca sa sústreďuje na systematický výklad slovosledu podmieneného výstavbou syntagmy ako jednej zo základných stavebných jednotiek vety. Vychádza z gramatickej a lexikálnosémantickej spájateľnosti slova ako elementárnej významovo - výrazovej jednotky jazyka, schopnej vstupovať do syntagmatických vzťahov a sleduje, ako sa poradie slov jestvujúce už v izolovanom nevetnom spojení slov premieta do obligatórneho základného alebo zvyčajného slovosledu v syntagme a vo vete, ako aj v konkrétnej realizácii vety v jazykovom prejave. Práca o syntagmatickom slovoslede je prvá svojho druhu v slovenskej slovanskej jazykovede. Dielo je určené vedeckým pracovníkom slovakistom aj slavistom, ale aj jazykovedcom z iných odborov, doktorandom a univerzitným študentom filologických odborov, ako aj učiteľom slovenského jazyka, redaktorom, prekladateľom a všetkým záujemcom o spisovnú slovenčinu a jej kultúru.
Kniha Samo Tomášik (8. 2. 1813 – 10. 9. 1887): Medzi najvýznamnejšie obdobia v dejinách slovenského národa patrí obdobie národného obrodenia. Na formovaní svojbytnosti slovenského národa sa aktívne zúčastňovali aj slovenskí evanjelici, najmä z radov evanjelických farárov. V histórii takmer každého nášho evanjelického cirkevného zboru sa nájde jednotlivec z duchovného či laického stavu, ktorý v minulosti svojou aktivitou prekročil bežný rámec činností svojho povolania. K takýmto osobnostiam patril aj evanjelický farár Samuel Tomášik, jeden z významných aktérov kultúrno-politických pohybov na Slovensku v 19. storočí. Súčasne bol aj predstaviteľom slovenskej romantickej literatúry v 19. storočí. Okrem svojho povolania evanjelického farára zameral svoje aktivity na osvetovú prácu. Bol filológom, prekladateľom, spisovateľom, novinárom a redaktorom.
Publikácia je venovaná téme, ktorá doteraz nebola na slovenskom jazykovom materiáli monograficky spracovaná, pričom v našom jazyku sa opisované privlastňovacie vzťahy vyznačujú viacerými špecifikami. V práci autor vychádza z jednotnej teoretickej koncepcie a systematicky analyzuje spôsoby a prostriedky na vyjadrovanie privlastňovacích vzťahov na všetkých úrovniach systému slovenského jazyka s osobitným zreteľom na syntaktickú úroveň. Publikácia je určená všetkým, čo pracujú so slovenským jazykom, a má aj kodifikačné vyústenie v návrhu na úpravu platnej kodifikácie spisovnej slovenčiny v niektorých gramatických bodoch.
Popredný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., v publikácii prináša odborne fundované profily 21 popredných slovenských jazykovedcov, ktorých dielo patrí do 20. storočia. Súčasťou knihy sú aj dve prehľadové state: o využívaní synchronickej a diachronickej metódy v diele zakladateľskej generácie slovenských jazykovedcov a o zásadnom obsahovom aj metodickom obrate v orientácii slovenskej jazykovedy na otázky spisovného jazyka a jazykovej kultúry, ktorý sa uskutočnil v polovici 60. rokov 20. storočia.
Náš spisovný jazyk je živý fenomén, ktorý má za sebou dramatické dejiny, významné medzníky, obdobia ohrození i prudkého vývinu. Dvojica popredných jazykovedcov predkladá synteticky spracované výsledky najnovšieho bádania o zložitom historickom vývine spisovnej slovenčiny, jej východiskách a vplyvoch, ktoré spoluurčovali podobu nášho dnešného jazyka. Osobitnú pozornosť venujú autori rozvoju spisovnej slovenčiny v 20. storočí, ktoré sa vyznačuje prudkou dynamikou zmien.
Autor publikácie predkladá slovenskej odbornej aj širšej kultúrnej verejnosti prácu o súčasnom literárnom jazyku. Táto téma v teoretickej i praktickej (realizačnej) rovine predstavuje dlhodobý predmet jeho odborného záujmu o slovenský jazyk a jeho mnohodimenzionálne spoločenské fungovanie. V úvodných dvoch kapitolách sa predkladá krátka charakteristika súčasnej slovenčiny a predstavuje sa chápanie literárneho jazyka vo všeobecnosti, ako aj v konkrétnych súčasných slovenských podmienkach. Všeobecnejšie orientovanú časť uzatvára kapitola venovaná rozboru okrídlených výrazov pochádzajúcich zo slovenského písomníctva ako špecifického druhu frazeologických jednotiek obohacujúcich slovenský jazyk z domácich literárnych zdrojov. Jadro práce tvoria kapitoly, v ktorých sa predmetom jazykovednej analýzy stáva používanie slovenského jazyka v pomerne širokej literárnej praxi. Prácu uzatvára časť venovaná chvále jedinečnosti literárneho jazyka. Na konci je zoznam odbornej literatúry.
Je to prvá vedecká monografia o polopredikatívnych konštrukciách v slovenčine. Autor v nej nadväzuje najmä na svoje predchádzajúce práce z oblasti slovenskej syntaxe a predkladá vlastnú koncepciu tohto špecifického druhu syntaktických konštrukcií, ktoré slúžia na zhusťovanie nášho vyjadrovania najmä v prejavoch náučného štýlu. Podáva systémové vlastnosti a typológiu tohto druhu konštrukcií, stojacich na hranici medzi jednoduchým vetným členom a vetou, a prináša početné údaje o výskyte a vývinových tendenciách jednotlivých typov, ako aj polopredikatívnych konštrukcií ako celku v súčasnej spisovnej slovenčine. Svoje závery dokladá bohatým výberom dokladov čerpaných najmä zo slovenského literárneho jazyka.
